Točiť paródie je v Hollywoode komerčne úspešný nápad. Časy Bláznivých striel sú fuč, opraty prebral Marlon Wayans, ktorý si robí posmech z hocičoho: drzým „nigga“ nekorektným humorom. Rád nahrá bratom a sestrám z publika, osočuje bielych, tučných i slabých – a nesmú chýbať nohavičky, sexuálne narážky a veľa N/F/S slovíčok. Kto si ten štýl obľúbi, dokáže sa zabaviť, hoci filmy nemajú pevný dej.

Lenže zatiaľ čo v minulosti Wayans parodoval relatívne kvalitné filmy ako Vreskot, posledné roky sa pustil do kúskov, ktoré už pôvodne nie sú kriticky úžasné hity. Napríklad Paranormal Activity začal ako dobrý nápad, ale posledné diely boli dosť o ničom – a preto ani Pár nenormálnych aktivít nemohlo zažiariť. No 50 odtieňov je asi najväčšia výzva: už samotný originál nebol práve úžasný (u nás 4/10) a keď sa pustí Wayans s novým obľúbeným režisérom Michaelom Tiddesom do paródie, žije šanca na relatívne podobné hodnotenie, stačí držať film pokope, zvoliť dobrých hercov, stopáž a top scény.
KINEMAVIDEO3820.
50 odtieňov čiernej nekopíruje 50 odtieňov sivej na sto percent – vyberá si množstvo scén, aby do nich priniesol vlastné nápady, ale niekedy občas preskočí čosi v chronológií, pridá element navyše alebo ju rozšíri. Dejová kostra ostáva zhodná: Hannah Stealová je nesmelá študentka, ktorá si obhrýza peru, jej kamoška ju pošle urobiť interview so symbolom a „hot“ černochom Christianom Blackom, ktorý má za sebou istú minulosť a pofidérnu cestu na kariérny vrchol. Dôjde k opantaniu, neskôr k sexuálnym praktikám či nezhodám. Budú sa spisovať zmluvy, dôjde na erotické scény a dokonca zaujímavý finiš!

Samozrejme, kto nepozná originál, bude relatívne stratený i nechápavo krúti hlavou, o čo ide. Bolo by zaujímavé pustiť paródiu niekomu, kto originál nevidel: asi by povedal, že síce nedáva extra zmysel – ale o to absurdnejšie môže pôsobiť predloha. Iná vec je, že scenáristi Black verzie osekali dej na kosť, vybrali si iba pamätné scény, nevysvetľujú takmer nič a hľadajú si nové zámienky na paródiu. Čo sa ukáže byť ako istý problém v poslednej tretine, ktorá aj v pôvodnom filme zmarila snaženie a tu sa iba znásobuje: keď majú prísť pointy, nastúpi už troška nuda – ale potom je tu jedná scéna, ktorá v mojich očiach pridala film bod navyše (tzv. opačný prístup), no úplné finále mu zase bod ubralo. Keď ten film improvizuje, nestojí za veľa – čo potvrdzuje aj slabiny réžie a nízke množstvo nápadov.
Áno, humor je relatívne monotónny a hoci ste aj zvyknutý na Wayansov štýl, veľa nezabudnuteľných scén neprinesie. Polovicu ste videli v traileri (opäť raz, škoda) a druhú si užijete, ale musíte vstrebať aj americké reálie. Poznáte narážky z talkšou, aký má vzťah Kanye West a Taylor Swift či preferencie demokrati/republikáni medzi celebritami? Ak nie, ste nahratí, lebo ani titulky nezachytia všetko a stratí sa časť humoru.

Ostane vám pár šablón: napríklad bláznivé vedľajšie postavy s jasným cieľom (zatiaľ čo spolubývajúca je nepolepšiteľná nymfomanka a snaží sa byť ako Rebel Wilson, dobrý kamarát má jasný cieľ: pretiahnuť Hannah pri hocijakej možnosti), tzv. nedoslýchavý humor (postava povie niečo urážlivé a potom sa opraví, aby to bolo akože prepočuté a slušné) či duálne scény, t.j. hrdina je najprv k hrdinke strašne milý a potom ju niečím strašne urazí alebo naopak, najprv je hulvát a potom grand (návšteva reštaurácie, kde po peknej chvíli príde pecka do torty na stole). Verbálny humor je tradične silný, ale treba si ho radšej odčítať z pier a situačný je rôznorodý. Menšie scény sú pozerateľné, lebo netrvajú krátko. Väčšie scény by občas potrebovali lepší strih – filmu by o 10 minút menej prospelo.
Paradox 50 odtieňov čiernej spočíva aj v tom, že Wayansové paródie majú sexuálny nádych, no ten už prýšti rovno v origináli, tak čo s tým? Keď sme sa chechtali na neoholených partiách Dakoty, tu by potrebovali autori vytiahnuť väčší kaliber a pri erotike akosi nie je veľa možností paródie. Hranicu napätia vyčerpal originál, tu sa na scény chystáme, ale rýchlo pominú a hoci si isto odškrtnete, ktoré sú využité a ako (prvý sex, scéna pri piane, prvá návšteva Červenej izby).
Aby toho nebolo málo, 50 odtieňov čiernej využíva aj šancu na paródiu iných filmov: Whiplash, 12 rokov otrokom, 30 minút po polnoci či pol filmografie s Cuba Gooding, Jr. Opäť platí: musíte ich poznať, čo bude náročné, lebo aj premiérové publikum sa na Whiplash napríklad vôbec nechytalo.
Dá sa film vidieť? Dá. Nie je to top paródia a Wayans má už málo nápadov, ale za 5 miliónov zarobí na úspechu originálu. Lokálni fanúšikovia môžu skúsiť – len sa nalaďte na černošský humor.
Fifty Shades of Black (USA, 2016, 92 min.)Réžia: Michael Tiddes. Scenár: Marlon Wayans, Rick Alvarez. Hrajú: Marlon Wayans, Kali Hawk, Fred Willard