|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. 03. 2007
Päť prekážok
S trojročným oneskorením sa dostáva do slovenských kín dánsky filmový experiment, ktorý za tú dobu stihol získať zopár cien a mihnúť sa na rôznych festivaloch. Je nepísaným zákonom, že ak sa za posledné roky v dánskej kinematografii niečo udeje, tak v tom má určite prsty (priamo alebo nepriamo) Lars von Trier. Tentoraz po prvýkrát nakrútil dokumentárny film a výnimočne zdieľal režisérsku stoličku so starším rodákom, u nás menej známym Jørgenom Lethom. V roku 2000 ho Lars von Trier presvedčil, aby spoločne pracovali na projekte s názvom Päť prekážok. To však ešte Leth netušil, do čoho sa púšťa.
V Piatich prekážkach rozvíja Trier už celkom explicitne svoju záľubu v hrách so striktnými pravidlami. Tentoraz nie je „obeťou“ experimentu herec resp. postava, ale skutočný režisér. Zadanie je v podstate jednoduché. Leth má vytvoriť päť filmov, ktoré by voľne vychádzali z jeho vlastnej „antropologickej štúdie“ z roku 1967 Dokonalý človek (Det Perfekte menneske). V tomto dokumente sú muž a žena zachytávaní pri inscenovaní banálnych činností: pri vyzliekaní, tanci, jedení atď. Film sa odohráva v prázdnom priestore za sprievodu komentára upriamujúcim pozornosť na ich konanie.
Trier je v pozícii, z ktorej môže určovať, akým spôsobom majú byť filmy nakrútené. Pri prvom spoločnom stretnutí načrtáva svoju predstavu. Stanoví niekoľko obmedzení, ktoré má Leth dodržať. Zdá sa, akoby tu bol nezodpovedaný ich účel. Ale odpoveď spočíva v samotnom filme, alebo ako sám Trier hovorí - vo zvláštnej forme terapie. Zdôvodňuje ju tým, že Leth sa príliš vzdialil divákovi a stal sa nezrozumiteľným.
Trier určuje prekážky viac-menej spontánne a skúša, na čo je dánsky kolega ešte ochotný pristúpiť. Pri prvom filme je to napríklad norma, aby každý záber nemal viac ako 12 políčok. Ďalšou podmienkou je, že nakrúcanie bude prebiehať na Kube, atď. Po čase sa stretnú opäť, aby si spoločne pozreli výslednú prácu. Podľa toho sa rozhodne o ďalšom priebehu terapie. Postupne vznikne séria piatich 12 minútových filmov.
Pri sledovaní Piatich prekážok sa vynára otázka, kto vlastne vytvára film. Ten, kto ho nakrúca, alebo ten, kto kladie podmienky nakrúcania? Lars von Trier je známy tým, že film vníma ako hru. Stanoví si obmedzenia narúšajúce konvencie. Teraz podľa tejto metódy postupuje autor, ktorého Trier pokladá za jedného zo svojich vzorov (spolu s Dreyerom a Tarkovskijm) a tiež sa sám priznáva, že Dokonalého človeka videl najmenej 20 krát.
V Piatich prekážkach máme možnosť pozorovať režiséra hľadajúceho vhodné miesto nakrúcania, alebo situácie, ako sa stretáva s hercami pred realizáciou filmu a nahliadnuť do zákulisia tvorivého procesu. No charakterizovať ich len ako „film o filme“, je mierne zavádzajúce. Rieši sa tu vzťah medzi autorom a jeho dielom. Dvojica tvorcov berie túto výzvu zdanlivo radikálne a dogmaticky. Na druhej strane sa nedá poprieť, že svoj experiment postavili tiež na mystifikácii, aspoň v koncepcii hierarchie ich vzájomnými vzťahov. Paradoxne Leth pokorne prijíma podmienky a zdanlivo s neochotou a utrpením ich dodržiava (Jørgen Leth pôsobil svojho času na filmovej škole v Kodani ako pedagóg, ktorý mal v ročníku napríklad spolutvorcu manifestu Dogma 95 Thomasa Winterberga). Je teda otázne, nakoľko sú pozície oboch tvorcov autentické.
Režisér na symbolickej ceste od myšlienky k dielu sa stáva alter egom iného režiséra. Pri bližšom pohľade však ide o syntézu dvojakého vnímania filmu tvorcami, kde je už nemožné určiť autorstvo. Konkrétny autor sa rozplynul a dôkazom tejto situácie je práve posledný krátky film vo forme akéhosi epilógu. Pozície oboch tvorcov ešte viac komplikujú, pretože obsah osobnej spovede Letha pred kamerou, bol kompletne napísaný Trierom.
Ak aj niekto nepristúpi na túto zvláštnu hru, môže že byť pre neho aspoň zaujímavé sledovať, ako sa Leth dokáže vždy vynájsť a vyťažiť z neľahkej situácie maximum. Vytvoril totiž veľmi pôsobivé a kvalitné snímky, ktoré sú navzájom žánrovo a formálne, veľmi rozdielne.
De Fem benspænd (Dánsko, Švajčiarsko, Belgicko, Francúzsko, 2003, 100 min.) Réžia: Lars von Trier, Jørgen Leth. Scenár: Lars von Trier, Jørgen Leth. Kamera: Dan Holmberg. Hrajú: Jørgen Leth, Lars von Trier, Jacqueline Arenal, Daniel Hernández Rodriguez, Patrick Bauchau, Alexandra Vandernoot.
Trier je v pozícii, z ktorej môže určovať, akým spôsobom majú byť filmy nakrútené. Pri prvom spoločnom stretnutí načrtáva svoju predstavu. Stanoví niekoľko obmedzení, ktoré má Leth dodržať. Zdá sa, akoby tu bol nezodpovedaný ich účel. Ale odpoveď spočíva v samotnom filme, alebo ako sám Trier hovorí - vo zvláštnej forme terapie. Zdôvodňuje ju tým, že Leth sa príliš vzdialil divákovi a stal sa nezrozumiteľným.
Trier určuje prekážky viac-menej spontánne a skúša, na čo je dánsky kolega ešte ochotný pristúpiť. Pri prvom filme je to napríklad norma, aby každý záber nemal viac ako 12 políčok. Ďalšou podmienkou je, že nakrúcanie bude prebiehať na Kube, atď. Po čase sa stretnú opäť, aby si spoločne pozreli výslednú prácu. Podľa toho sa rozhodne o ďalšom priebehu terapie. Postupne vznikne séria piatich 12 minútových filmov.
Pri sledovaní Piatich prekážok sa vynára otázka, kto vlastne vytvára film. Ten, kto ho nakrúca, alebo ten, kto kladie podmienky nakrúcania? Lars von Trier je známy tým, že film vníma ako hru. Stanoví si obmedzenia narúšajúce konvencie. Teraz podľa tejto metódy postupuje autor, ktorého Trier pokladá za jedného zo svojich vzorov (spolu s Dreyerom a Tarkovskijm) a tiež sa sám priznáva, že Dokonalého človeka videl najmenej 20 krát.
V Piatich prekážkach máme možnosť pozorovať režiséra hľadajúceho vhodné miesto nakrúcania, alebo situácie, ako sa stretáva s hercami pred realizáciou filmu a nahliadnuť do zákulisia tvorivého procesu. No charakterizovať ich len ako „film o filme“, je mierne zavádzajúce. Rieši sa tu vzťah medzi autorom a jeho dielom. Dvojica tvorcov berie túto výzvu zdanlivo radikálne a dogmaticky. Na druhej strane sa nedá poprieť, že svoj experiment postavili tiež na mystifikácii, aspoň v koncepcii hierarchie ich vzájomnými vzťahov. Paradoxne Leth pokorne prijíma podmienky a zdanlivo s neochotou a utrpením ich dodržiava (Jørgen Leth pôsobil svojho času na filmovej škole v Kodani ako pedagóg, ktorý mal v ročníku napríklad spolutvorcu manifestu Dogma 95 Thomasa Winterberga). Je teda otázne, nakoľko sú pozície oboch tvorcov autentické.
Režisér na symbolickej ceste od myšlienky k dielu sa stáva alter egom iného režiséra. Pri bližšom pohľade však ide o syntézu dvojakého vnímania filmu tvorcami, kde je už nemožné určiť autorstvo. Konkrétny autor sa rozplynul a dôkazom tejto situácie je práve posledný krátky film vo forme akéhosi epilógu. Pozície oboch tvorcov ešte viac komplikujú, pretože obsah osobnej spovede Letha pred kamerou, bol kompletne napísaný Trierom.
Ak aj niekto nepristúpi na túto zvláštnu hru, môže že byť pre neho aspoň zaujímavé sledovať, ako sa Leth dokáže vždy vynájsť a vyťažiť z neľahkej situácie maximum. Vytvoril totiž veľmi pôsobivé a kvalitné snímky, ktoré sú navzájom žánrovo a formálne, veľmi rozdielne.
De Fem benspænd (Dánsko, Švajčiarsko, Belgicko, Francúzsko, 2003, 100 min.) Réžia: Lars von Trier, Jørgen Leth. Scenár: Lars von Trier, Jørgen Leth. Kamera: Dan Holmberg. Hrajú: Jørgen Leth, Lars von Trier, Jacqueline Arenal, Daniel Hernández Rodriguez, Patrick Bauchau, Alexandra Vandernoot.
Päť prekážok
Autor: Marek Švajdlenka
Zdroj: Kinema