Šokujúca správa na začiatok? Ako je možné, že majú Pasažieri lepšie hodnotenie ako Rogue One, keď ho prvé americké kritiky takmer roztrhali? Keď niektoré filmy vidíte bez názorov iných (mal som to šťastie), dokážu na vás zapôsobiť a môžete mať očakávania nastavené aj vysoko. Morten Tyldum režíroval Kód Enigmy a Lovcov hláv, teraz dostal výbornú herečku i veľký rozpočet. Hoci taký film opradený mystériom musí odhaliť pointu, čo nesadne všetkým, treba sledovať a dúfať...

Vesmírna loď Avalon nesie v útrobách viac ako 5 000 ľudí v hyperspánku na kolonizovanú planétu Homestead II, kde získajú nový domov. Cesta zo Zeme má trvať 120 rokov; dvaja pasažieri sa zobudia nečakane skôr: mechanik Jim a novinárka Aurora vandrujú po lodi a zisťujú, či by mohli opäť zaspať, prečo sú bdelí po štvrtine cesty a čo sa stalo. Luxusná loď skrýva obrovské možnosti vyžitia, no fakt, že na nej môžu zomrieť, lebo do cieľa cesty nedorazia, ich začína mátať a pôsobiť na krehkú psychiku.
KINEMAVIDEO4113.
Kto alebo čo ich zobudilo? Prídu aj mimozemšťania? Pôvodné otázky nastolené z ukážok si dávajú načas a budú zodpovedané. No Pasažieri núkajú oveľa viac, sú multižánrovým filmom a chcú riešiť aj iné dilemy. Bez nutnosti prezrádzania jednotlivých aktov možno načrtnúť psychologické črty a hlbšie vnútorné stavy hrdinov, ktoré prakticky pokrývajú takmer dve tretiny filmu. Tyldum je majster drám, keď sa mu pohybuje po palube najprv jeden a neskôr druhý pasažier, naplno rieši ich stav a sugestívne sprostredkuje pocity, aké by to bolo žiť na lodi, čo sa rúti vesmírom, najesť sa, vypiť a konverzovať s jedným androidom v bare. Je to zábavné, a derú sa von aj pocity klaustrofóbie a existenčné otázky.

Pasažieri menia nálady, témy a stupeň nárokov na diváka často. Na jednej strane ľahko zložená sci-fi, no súčasne sa nebojí načrieť hlbšie. Sondy do života Jima či Aurory, ich boj s údelom 90 rokov pred nimi a vzájomná interakcia dovádzajúca ich takmer k šialenstvu oživená občasným rande či pokecom s takmer vždy dobre naladeným Arthurom (Michael Sheen si kradne všetky skvelé scény pre seba!) rozhodne fungujú a dávajú priestor dobrým výkonom.
Jennifer Lawrence je vynikajúca vždy, no nemá celý film pre seba ako vlaňajšiu Joy – dokáže byť lepšia ako Chris Pratt, ktorého Jim takmer nezlezie z obrazu, no jeho viaceré kroky vám sčasti znemožňujú nájsť si k nemu sympatie, hoci na jeho mieste by ste azda neraz konali rovnako. Obaja hrajú solídne party a hoci to nie sú priam oscarové výkony, vtisli svojim postavám kúsok svojej nátury.
Pritom sa oplatí vidieť ich v kine; obrovský rozpočet cítiť napriek nízkemu počtu hercov, komornému prostrediu a jednoduchej finálnej pointe. Dizajn lode, jej interiéry a aj pohľady z vesmíru berú dych, je úžasné sledovať funkčné a vynikajúco premyslené časti, pričom niektoré opulentne ukazujú možnosti a neskôr sa hrajú s trikmi – scéna s bazénom, pokojná či akčná, je veľkou vizuálnou pastvou. Keď sa zapozeráte, uvidíte oveľa viac, Tyldum s tímom piple mechanizmy a občas šplechne do tváre bonmot z fungovania vesmírnych turistov, ceny lístkov či kastovníctvo podľa platených tried. Úžasné nápady sú servírované postupne a pri premenlivej tematike sa nestačíte nudiť.

Akurát finálna tretina sa ukáže byť pomerne zbrklá, nasadzuje viac akcie, postaví občas vašu logiku na hlavu a vzprieči sa dovtedajším očakávaniam. Do diania napokon zapadne a nápad ako vyriešiť celú situáciu i dôvody prebudenia sú uveriteľné, no mnohí budú čakať čosi iné. To je cena za vybičovanú snahu trailerov i posmešných názorov, že je to vesmírny Titanic miešaný s bojom o prežitie.
Pasažieri sú sci-fi, ktorá sa nebojí byť iná, miešať morálne dilemy postáv, navyše je čerstvá a núka viac ako stávku na istotu v žánri. Zaslúži si lepšie hodnotenie a priazeň ako Rogue One, nepôsobí unavene a keď hype rebelov opadne, mala by prevziať štafetu vášho záujmu.
Passengers (USA, 2016, 116 min.)Réžia: Morten Tyldum. Scenár: Jon Spaihts. Hrajú: Jennifer Lawrence, Chris Pratt, Michael Sheen, Laurence Fishburne, Andy Garcia...