|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. 04. 2013
Paríž-Manhattan
„Talent je šťastie. To, čo sa v živote cení, je odvaha.“ Tento výrok Woodyho Allena oslovil mladú francúzsku režisérku Sophie Lelloucheovú, veľkú ctiteľku diel slávneho amerického herca, scenáristu a režiséra najmä preto., že aj jej chýbala pri vstupe do kinematografie odvaha. Nedostatok sebadôvery sa prejavoval v tom, že hoci už v roku 1998 spolupracovala so svojím (takmer) menovcom, známym francúzskym režisérom Claudom Lelouchom ( nie sú príbuzní, navyše ich priezviská sa líšia počtom spoluhlások), hoci o rok neskôr nakrútila svoj prvý krátky film a už v roku 2006 mala napísaný scenár k celovečernej snímke, debutovala až o šesť rokov neskôr. Jej celovečernú hranú prvotinu Paríž – Manhattan prinesie do slovenských kín od 4. apríla distribučná spoločnosť Film Europe.
KINEMAVIDEO1798.Woody Allen, známy filmový intelektuál a neurotik, neposlúžil debutujúcej filmárke len ako povzbudzujúci prostriedok pri práci, ale zohral oveľa väčšiu a rozsiahlejšiu úlohu. Vo filme je prítomný v niekoľkých podobách: ako výstižný portrét - plagát na stene, s ktorým hlavná hrdinka konzultuje všetky svoje životné problémy, ako autor filmov, ktoré sa prelínajú reálnym príbehom a zachytené na DVD poslúžia ako pomoc pri prevýchove mladého zlodeja, a napokon aj ako živá hviezda, ktorá v krátkej sekvencii schváli hrdinkino partnerské rozhodnutie. Alice, tridsaťštyriročná farmaceutka, totiž múdre usmernenie potrebuje ako soľ. Svojská, sympatická, temperamentná mladá žena, nesprávajúca sa podľa meštiackych klišé, ktorú hrá Alice Taglioni (nar.1976, absolventka hry na klavíri v parížskom konzervatóriu a Miss Korziky 96), si nevie poradiť so životom, ktorý potom, ako jej sestra Hélene (ohnivá kráska Marine Delterme) prebrala vysnívaného muža, akoby stratil pevný cieľ. Viac ako vlastné rieši však problémy svojej bláznivej rodiny: matky, ktorá má sklony k alkoholizmu, sestry a švagra, ktorí netradičným spôsobom obohacujú svoj nudný intímny život, či netere, ktorá sa zamilovala údajne do nevhodného partnera.
V neustálom kolotoči udalostí, pochybností, dohadov a špekulácií nachádza oddych iba pri filmoch Woodyho Allena, ktoré za pätnásť rokov pozná naspamäť a pokladá za liek na všetky bolesti, čo odporúča – raz úspešne, inokedy menej – aj svojim zákazníkom v malej lekárni. Zaujatá životmi iných, takmer si nevšimne, že aj okolo nej sa krútia dvaja nápadníci: šarmantný a trochu tajomný zvodca Vincent a „pesimistický šťastlivec“ Victor (Patrick Bruel, nar. 1959), fatalista stojaci oboma nohami pevne na zemi, ktorý nevidel ani jeden Allenov film. Napokon, jeho zamestnaním je inštalovanie alarmov. Pre ktorého sa Alice, podľa režisérkiných slov „optimistická nešťastnica“, rozhodne? Film Paríž – Manhattan je označovaný ako romantická komédia, no svojou štruktúrou a poetikou narúša jej žánrové obmedzenia. Podľa slov Sophie Lelloucheovej je komédia spojením snov a humoru, pričom obe ingrediencie dávkuje veľmi opatrne. Jej debut má síce tradičný šťastný koniec so všetkým, čo k tomu patrí, ale to, čo mu predchádza, nie je klasický romantický príbeh, skôr pestrá mozaika, utkaná ako jemná pavučina zo všedných i nepredvídateľných situácií. Veľkú úlohu pritom zohráva prostredie, súčasný Paríž, ktorý režisérka chápe ako symbiózu pokoja a poézie. Atmosféra, ktorú na základe tohto obmedzujúceho pohľadu vytvára, je jednoznačne úsmevná, akoby neustále prežiarená lúčmi všadeprítomného slnka. Táto trvalá pohoda pripomína iný známy francúzsky film, sympatickú Améliu z Montmartru, na ktorú si divák určite spomenie v scéne, keď sa Alice chystá – všestranne podporovaná návštevníkmi lekárne – na neočakávané stretnutie so svojím americkým idolom.
Sophie Lellouche charakterizovala svoj debut ako „ľahký príbeh o vážnych veciach“. Šikovne odpozorovala základy komédií Woodyho Allena (najviac ju vraj ovplyvnila Hannah a jej sestry), pričom sa snažila premiestniť ich z mužského do ženského prostredia, z Manhattanu do Paríža. Výsledok je pomerne vydarený, no čo si budeme nahovárať, od originálneho inšpiračného zdroja má ďaleko. Ak sa tento film zafixuje v pamäti, potom vďaka malému mužíčkovi s veľkými okuliarmi a jeho intelektuálnym bonmotom, ktorý venoval nakrúcaniu v Paríži len hodinu zo svojho vzácneho času...Paris – Manhattan (Francúzsko, 2012)Scenár a réžia: Sophie Lellouche. Kamera: Laurent Machuel. Strih: Monica Coleman. Hudba: Jean-Michel Bernard. Hrajú: Alice Taglioni, Patrick Bruel, Marine Delterme, Michel Aumont, Marie-Christine Adam, Louis-Do de Lencquesaing a ďalší
V neustálom kolotoči udalostí, pochybností, dohadov a špekulácií nachádza oddych iba pri filmoch Woodyho Allena, ktoré za pätnásť rokov pozná naspamäť a pokladá za liek na všetky bolesti, čo odporúča – raz úspešne, inokedy menej – aj svojim zákazníkom v malej lekárni. Zaujatá životmi iných, takmer si nevšimne, že aj okolo nej sa krútia dvaja nápadníci: šarmantný a trochu tajomný zvodca Vincent a „pesimistický šťastlivec“ Victor (Patrick Bruel, nar. 1959), fatalista stojaci oboma nohami pevne na zemi, ktorý nevidel ani jeden Allenov film. Napokon, jeho zamestnaním je inštalovanie alarmov. Pre ktorého sa Alice, podľa režisérkiných slov „optimistická nešťastnica“, rozhodne? Film Paríž – Manhattan je označovaný ako romantická komédia, no svojou štruktúrou a poetikou narúša jej žánrové obmedzenia. Podľa slov Sophie Lelloucheovej je komédia spojením snov a humoru, pričom obe ingrediencie dávkuje veľmi opatrne. Jej debut má síce tradičný šťastný koniec so všetkým, čo k tomu patrí, ale to, čo mu predchádza, nie je klasický romantický príbeh, skôr pestrá mozaika, utkaná ako jemná pavučina zo všedných i nepredvídateľných situácií. Veľkú úlohu pritom zohráva prostredie, súčasný Paríž, ktorý režisérka chápe ako symbiózu pokoja a poézie. Atmosféra, ktorú na základe tohto obmedzujúceho pohľadu vytvára, je jednoznačne úsmevná, akoby neustále prežiarená lúčmi všadeprítomného slnka. Táto trvalá pohoda pripomína iný známy francúzsky film, sympatickú Améliu z Montmartru, na ktorú si divák určite spomenie v scéne, keď sa Alice chystá – všestranne podporovaná návštevníkmi lekárne – na neočakávané stretnutie so svojím americkým idolom.
Sophie Lellouche charakterizovala svoj debut ako „ľahký príbeh o vážnych veciach“. Šikovne odpozorovala základy komédií Woodyho Allena (najviac ju vraj ovplyvnila Hannah a jej sestry), pričom sa snažila premiestniť ich z mužského do ženského prostredia, z Manhattanu do Paríža. Výsledok je pomerne vydarený, no čo si budeme nahovárať, od originálneho inšpiračného zdroja má ďaleko. Ak sa tento film zafixuje v pamäti, potom vďaka malému mužíčkovi s veľkými okuliarmi a jeho intelektuálnym bonmotom, ktorý venoval nakrúcaniu v Paríži len hodinu zo svojho vzácneho času...Paris – Manhattan (Francúzsko, 2012)Scenár a réžia: Sophie Lellouche. Kamera: Laurent Machuel. Strih: Monica Coleman. Hudba: Jean-Michel Bernard. Hrajú: Alice Taglioni, Patrick Bruel, Marine Delterme, Michel Aumont, Marie-Christine Adam, Louis-Do de Lencquesaing a ďalší
Paríž-Manhattan
Autor: Nina Hradiská
Zdroj: Kinema