To čo sa do učebníc dejepisu, alebo do veľkých encyklopédií plných pekných fotiek málokedy dostane, je drsná a špinavá podstata skutočného života v dobách predošlých. Veľké víťazstvo po použití geniálnej stratégie znie úžasne, ale žiť vo vojenskom tábore bez latrín, bol tiež zážitok na celý život. Každá doba mala svoje pachy. Aj Paríž 18. storočia.

Jean-Baptiste Grenouille (Ján Krstiteľ Žaba - pre tých, ktorí neparlujú) sa pri svojom narodení rozhodol nezomrieť a naopak prvým zakričaním odsúdiť svoju matku na smrť. Mimoriadne ťaživý a silný zážitok, stojací pri zrode monštra, ktoré navonok pripomínalo ľudskú bytosť. Na rozdiel od ľudí totiž Grenouille vládol dokonalým čuchom. Práve svet vôní a smradov bol pre neho všetkým. Dokázal sa v ňom opíjať a strácať. Dokázal preň zabíjať.
Patrick Sűskind je pozoruhodný muž pera. Mám rád Parfum a do úžasu ma privádza jeho divadelná monodráma Kontrabas. V oboch preukazuje magickú silu slova, ktoré v sebe obsahuje všetko potrebné pre vytvorenie témy, prebudenie emócii a uchvátenie čitateľa/diváka. Až sa vo mne budí otázka, či nepatrí k tým výnimkám, ktoré potvrdzujú, že obraz nedokáže nahradiť slovo. 


Tom Tykwer je autor sviežej Loly. V krátkych, takmer klipovitých obrazoch a v prelínaní deja, času a formy vystrihol priam kultové dielko, ktorým tak trochu vrátil nemeckú kinematografiu na mapu súčasného mladého kinodiváka.
Stretnutie Tykwera, Sűskinda a „Žaby“ v šere (pomerne plnej) kinosály, mohlo byť jedným z magických a rozhodujúcich zážitkov tejto kino sezóny. Nehovoriac, že začiatky roka patria v našich končinách tradične k najsilnejším častiam sezóny. Stačí si pozrieť výsledky prvých mesiacov minulého a predminulého roka. Mohlo byť výnimočným zážitkom, no podľa mňa nie je. Vzhľadom na knihu, by sa dokonca mohlo hovoriť až o veľkom sklamaní, ale to by nebolo fér. Pozrime sa na Parfum, ako na film. Na film, ktorý statočne bojoval s náročnosťou témy.
V súčasnosti je veľmi populárne hovoriť o niektorých témach, ako o nesfilmovateľných. Pri Parfume to platí dvojnásobne, a je to dané najmä výrazným vnútorným svetom hlavného hrdinu. Zatiaľ čo vonkajší svet špinavého Paríža, parfumérskej dielne a svetlého a voňavého vidieku, sú spracované veľmi pekne a réžii a kamere patrí veľké ocenenie, vnútro hlavného hrdinu zostáva tak trochu zahalené. Ben Whishaw je vizuálne veľmi zaujímavý, jeho tvár zvláštne hraničí medzi krásou a podivnosťou, no nemám pocit, že by herecky svojej postave pomáhal. V prvom finále na námestí plnom popravy-dychtivých ľudí som mal z neho veľmi rozpačitý pocit. Ako keby neprežíval svoj vrcholný triumf, ale rozpačito rozhadzoval rukami... V žiadnom prípade sa nevyrovná vždy výbornému Rickmanovi a skvelému Hoffmanovi. Títo páni majú svoje postavy odžité a veril som i každé popotiahnutie nosom. 


Je zrejmé, že Tykwer si bol vedomý možností kamery a obrazu a preto v značnej miere využíval sprievodný hlas, ako spôsob komunikácie s divákom. Napriek jeho rozsahu mi nevadil, naopak pomáhal mi najmä v prvej časti snímky (ktorú považujem za veľmi dobrú) dotvoriť emóciu. Zvyšok filmu zostal pre mňa žiaľ prekvapivo chladný, neosobný a nedotiahnutý. Ak má mať správny parfum tri zložky, z ktorých druhá pôsobí silnejšie a tretia dokonca dlhodobo, tak mám pocit, že práve tieto esencie sa nevydarili.
Z pre mňa omnoho uvoľnenejšej, svetlejšej, ale i fádnejšej druhej polovice sa ako zázrakom dvíha scéna, ktorá mi mimoriadne učarovala. Je to útek otca (Alan Rickman) s dcérou Laurou (Rachel Hurd–Wood) pred svojou nemesis. Tento fatálny úsek, keď človek robí všetko čo môže, rozhoduje sa správne a aj tak musí čeliť neľútostnému osudu, mi najsilnejšie predstavil neľútostnú, „materiálnu nenásytnosť“ Grenouilla po ľudskom „materiáli“. V tomto momente (svetelného záblesku) prichádza pre mňa finále filmu a následné scény nielenže nedokázali vybudovať pocit katarzie, ale režijne i herecky mi prišli takmer smiešne. A to je škoda.
Na prvé pričuchnutie veľmi intenzívna a zaujímavá vôňa, ktorá sa možno stane nakrátko populárna. Jej najdôležitejšie esencie však veľmi rýchlo vyprchajú a zostáva iba surovina. Dielo majstrov sa rozhodne nekoná.
Perfume: The Story of a Murderer (SRN/Fran./Špan., 2006, 147 min.) Réžia: Tom Tykwer. Scenár: Andrew Birkin, Bernd Eichinger, Tom Tykwer. Kamera: Frank Griebe. Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek, Tom Tykwer. Hrajú: Ben Whishaw, Dustin Hoffman, Alan Rickman, Rachel Hurd-Wood