Prichádza nová vlna tínedžerských komédií! Zabudnite na prcičky, nadržané nemecké baby, čo to chcú tiež a dokonca aj na sexi vtákov z Francúzska! Dorazia nás vlastní českí bratia!

Na prelome rokov 2004 a 2005 sa v českých (a čiastočne aj v slovenských) kinách ohriala tínedžerská komédia Snowboarďáci. Jednoduchý koncept zábavy pre násťročných sa celkom osvedčil. O úspechu hovoria čísla návštevnosti – 634 tisíc českých divákov celkovo, a pol milióna už za prvé dva mesiace. To sú cifry, ktoré dokážu rozhýbať aj susedný filmový trh. Alebo keď máš úspech, buď si istý, že sa na ňom radi zvezú aj ostatní. A tak sa po sviežom prekvapení (o filmových kvalitách môžeme minimálne polemizovať, komerčnú stránku však ťažko potlačíme) hrnú tento rok (a dokonca v krátkom rozmedzí niekoľkých mesiacov) do kín viaceré tínedžerské komédie, ktoré nechcú byť označované ako kópie Snowboarďákov, ale je celkom zrejme, že nimi budú. Čo iné môžete čakať od projektu, do ktorého hodíte pár chlapcov i dievčat, necháte ich pár dní na odľahlom alebo zaujímavom mieste, celé osadenstvo dobre premiešate a počkáte, čo sa stane. Výsledkom je cca 90-minútová zlátaninka, za ktorú mladí radi zaplatia, najmä keď je o nich alebo ich prilákate na nejakú známu tváričku.
Panic je nanic je prvým tohtoročným príspevkom do čerstvého žánru českých tínedžerských komédií a veru, kvalita sa tomuto filmu vyhla veľkým oblúkom. Ba čo viac, je jasným exemplárom skutočnosti, že urobiť aj kópiu priemerného filmu nie je vlastne také jednoduché. A tak si berie trojicu šestnásťročných chlapcov, ktorí už-už falšujú svoje vysvedčenia, aby sa vzápätí vydali na prázdninovú cestu za stratou panictva. Ó, aké (ne)originálne! Ale pretože musí film naplniť 90-minútovú stopáž, tak tvorcovia cestu na vidiek, kde sa majú chlapcami plánované orgie či prvé sexuálne zážitky začať, začnú poriadne komplikovať. Napríklad tým, že takmer celá prvá tretina filmu sa odohráva v Prahe, kde chlapci behajú po baroch, kamarátoch a jeden z nich skončí skoro na dvojtýždňovej dovolenke s dôchodcami pri Balatone, ktorú dostane od rodičov na prázdniny. Plány chlapcov sú však odlišné – vydať sa z Prahy do nejakej dedinky, kde by zbalili menej náročné pipky a s tými si v tichosti užili. A tak keď sa už konečne vymotajú z hlavného mesta, narazia v jednej dedine na slečnu, ktorá si s nimi rada vymení dedinskú chatrč za luxusný apartmán v Prahe. A keď sa toto všetko udeje, konečne sa môže rozbehnúť hlavná dejová línia, t.j. strata panictva. Tá je však relatívne zjednodušená (aspoň oproti prvotným pražským peripetiám) na objavenie štvorice slečien (cca v rovnakom veku, ale niektorá vyzerá byť očividne aj staršia), či už v maringotke, pri jazere, vlastnom príbytku alebo iných miestach. Cieľ je jasný – slečny zviesť a užiť si...


OK, priznám sa, že prvých 35 minút som mal s filmom vážne problémy. Resp. môj organizmus, ktorý sa vie starať o duševnú stránku rýchlo pochopil, že bežný divák taký film len tak ľahko nevydýcha. Z dvojice možností útek zo sály – nenápadne podriemkávanie si vybral tú druhú. Nebudem to zapierať, prvá polhodina je taká zlepená a nudná, že som sa nevyhol driemotám (na projekcii o jedenástej hodine, prosím). Dobre, nič sa nedeje, spánok na vás dokáže doľahnúť aj pri kvalitnejších filmoch, ale Panic je nanic začína ako skutočná zívačka a nepomôže ani množstvo cameo rolí vrátane barmanky Andrey Verešovej. Keď sa chlapci dostanú na dedinu, vaše zmysly začnú ožívať – snáď aj preto, že trojica chlapčenských predstaviteľov vás už od začiatku nudí a tešíte sa na kočky. Fakt je, že Šárku Vaňkovú (koľkí z vás, prosím, budú ochotní ísť na ňu aj do nášho kina?) uvidíte pomaly v polovici filmu. Pre úplnosť dodám, že Šárka Vaňková je pre Čechov ekvivalent Martiny Šindlerovej, t.j. kosť, ktorá sa prebojovala do finále prvej série Superstar, no ostala porazená. Pre našich susedov je v prípade Panic je nanic nemalým magnetom, ktorý ich láka do kín. U nás sa podobné lákadlo nekoná, pokiaľ ste Šárku nesledovali v Superstar či nešmejdili po novinkách o nej na internete.
Druhá polovica filmu sa nesie v odlišnom duchu. Prvých 15 minút na dedine je snáď ešte nudnejších ako v meste, potom sa už tempo trošku ustáli a začnú nesmelé a bláznivé pokusy troch chlapcov o zvádzanie slečien. Film naberá novú štruktúru – strieda prípravu chalanov na stretnutia s prípravou dievčat a potom nastupuje nejaká spoločná scéna plná pokusov (maringotka, jazero, príbytok, diskotéka). Niektoré končia trapasom, iné nepochopiteľne (baby vstanú a zrazu odídu zo scény) a pár zavŕši aj výstup lokálneho starého mládenca Dušína, ktorý si nahovára, že jedna z báb na neho letí a pražských chlapcov na dedine pochopiteľne nechce.
Viete, čo je najväčší problém scenára? Popri tom, že žiadny poriadny neexistuje a tento je iba slabou náplasťou plnou balastu? Že o ničom nie je! Ponecháme bokom fakt, že kľúčová dejová línia sa začne odohrávať až v druhej polovici filmu, toto delenie už poznáme aj z blockbustrov. Ale nie je tu nič zaujímavé, nič filmové, všetko je tu príliš obyčajné a bežné. Pokiaľ máme chodiť do kina na to, aby sme objavovali a sledovali osudy druhých, tak Panic je nanic je úplne vedľa. Vo svojich najlepších momentoch totiž iba sleduje buď dedinskú scenériu alebo letné povaľovanie chlapcov a pomaly sa vlečie vpred. Je úplne nezaujímavé a nudné – vzbudzuje skôr vlnu otázok, prečo niekto o tom nakrúca film, resp. také scény do svojho projektu zakomponuje? Moje letné dovolenky zo začiatku puberty pri jazere tiež nikto nefilmoval (chvalabohu) a nepúšťal do kina trápne pokusy z diskoték (dtto). Tak prečo si niekto myslí, že keď niečo také vloží do filmu bez štipky invencie, tak to bude pozerateľné? Keď začnú scény z mesta, pôsobia vyložene trápne a vidieť v nich balast natiahnutý na polhodinu filmu a možnosť product či persona placementu, keď sa tu mihnú toľko proklamované známe tváre. A posledná časť filmu, ktorá má byť komédiou o trapasoch zo sexuálneho života vlastne zlyhá úplne, pretože tu nie sú žiadne trapasy sexuálne, ale skôr situačné a debilné, vychádzajúce zo správania troch chalanov. 


Kľúčová peripetia filmu tak padá na bedrá tvorcov kvôli vyhýbaniu sa stanovenému žánru. V rámci komédie sú zúfalo nevtipní – schuti som sa zasmial iba raz a približne trikrát sa usmieval nad trápnym počínaním hlavných hrdinov. A v rámci tínedžerskej komédie... nepochopím, prečo sú Česí takí mäkkí?! Filmu síce dajú štempel prístupnosti od 15 rokov, ale pokojne tu môže byť aj do 12 rokov nevhodný a zaujímavejší z komerčného hľadiska. Je mi jasné, že Šárka Vaňková je idolom mnohých dievčat či puberťákov v prvých rokoch a kvôli nej pôjdu do kina. Ale to nie je dôvod, aby potlačili nahotu či sexuálne trapasy, ktoré od filmu vyžadujú starší diváci. Pohľad na jedno odhalené poprsie vám musí stačiť a to je všetko. To je všetko?! Kde sú kráľovské preťahovačky koláča, nechutné špagety a la francúzska kuchyňa alebo ochkajúca Nemka na bicykli? Iste, je to trápne a slabšie povahy sa budú chytať za žalúdok, ale o to neraz v danom žánri ide. Česi všetko ukazujú iba v náznakoch, ale to je chyba. A pokiaľ chcú zachrániť erotiku švenkom kamery na štvoricu dievčat v plavkách pri jazere... je to až zúfalé. V danom momente mi skĺzla nepríjemná dvojica myšlienok – prvá sa niesla v neuverejniteľnej spŕške nadávok, druhá hraničila až s pedofíliou. Uff, tak šestnásťročné adolescentky v tomto podaní nemusím ako divák ani v tínedžerskej komédii...
V čom ešte film zlyháva? V režii Iva Macharáčka, ktorý očividne nevie zatiaľ prejsť z vyštudovaného dokumentu k ľahkému žánru. Nemožno sa preto čudovať aj niektorým vyjadreniam, že film má mať polodokumentárny záber – vskutku ho má, no väčšine divákov príde polodokument z odľahlej českej dedinky nudný. Výber hercov sa mi tiež nezdá najšťastnejší. Horšie dopadá pánska časť osadenstva – trojica hlavných hrdinov nie je poriadne odlíšená. To je chyba, pretože v takom filme treba vybrať variabilné trio, pričom bude určitá časť divákov fandiť niekomu inému. Tunajší chlapci vypadli z jedného hniezda a je to škoda. Slečny dopadnú trošku lepšie, ale aj pri nich je chyba scenáristov, že sa nesnažili dať do popredia určité charaktery. Je to problém už pri nepárnom počte (traja chaloši, štyri baby) a pri ňom sa veru ťažko páruje. Ale prečo to neskúsiť – každý chlapec sa môže zahladieť do iného dievčaťa a ich špecifické problémy vystúpia na povrch? Tu nie, všetci síce hovoria o všetkých, ale všetko speje k jasnej pointe vytýčenej neustálym sledovaním a častým spomínaním ústrednej Lenky alias Šárky Vaňkovej. Okolo nej sa točí aj finálna pointa. Nie, neprezradím, ale je aspoň trošku zaujímavá (ťažko povedať, či v dobrom alebo zlom), no problém je, že po nej film konečne skončí. Niežeby som sa koncu v danej chvíli nezaradoval (utrpenie skončilo), ale finále pôsobí v kontexte celého filmu dosť zvláštne a mal som dojem, že zaúradoval asi strihač, ktorý si povedal, že 90 minút sme už dosiahli, tak to skončime.
Nebudem už ďalej písať o niečom, čo je nanič. Dva body z desiatich sú pre tento film luxus, ale fakt je, že v druhej polovici som sa už toľko nenudil a v kinách sú stále aj ťažšie pozerateľné filmy (a keď nie teraz, tak o chvíľu zase budú). Dobre, priznávam sa, niečo z tých dvoch bodíkov ide aj za miestami roztomilú Šárku Vaňkovú, na ktorú sa s radosťou pozerá, ale to už končím, lebo si budete pýtať moju hlavu na stôl... Rozhodne na to nechoďte! Jedine, že by ste sa chceli odkrágľovať v zime do kina a nič iné, žiaľ, nebudú hrať. To sa cení, lebo podporíte slovenské kiná...
Panic je na nic (ČR, 2005, 99 min.) Réžia: Ivo Macharáček. Scenár: Miroslav Buberle. Kamera: Tomáš Kresta. Hudba: František Soukup. Hrajú: David Vobořil, Michal Hruška, Tomáš Žatečka, Šárka Vaňková, Ivana Korolová, Kateřina Odarčenková, Kristýna Jetenská