Sympaticky päťdesiatnik George Clooney opäť raz usadol na režisérsku stoličku, aby celému svetu ukázal (doposiaľ) málo známe hrdinstvá amerických vojakov počas oslobodzovania Európy v období druhej svetovej vojny. Pod svoj patronát si Clooney mimo vedenia celej snímky zobral spoločne so scenáristom Grantom Heslovom (tato dvojica sa stretla už pri Clooneyho staršej snímke Dobru noc a veľa šťastia) i prepis literárnej predlohy, finančne pokrytie filmu a nezabudol ani na svoje miesto pred kamerou. Sám seba obsadil do role vodcu a iniciátora záchrannej skupiny nazvanej Pamiatkári. Snímka vzbudzovala u mnohých veľké očakávania už v samotných začiatkoch kedy padli prvé mena (a že ich tam je naozaj niekoľko) podieľajúce sa na filme. Nie všetko sa, ale vždy podarí tak ako si to naplánujeme.

KINEMAVIDEO1951.Jedným z málo známych faktov svetovej histórie je fakt, že vďaka činorodosti niekoľkých, odvážnych (nie však len) amerických vojakov sa podarilo zachrániť a dochovať časť svetového umeleckého dedičstva. Počas svojej agresívne expanzívnej vojny „nadobudla“ nemecká armáda tisícky vzácnych umeleckých artefaktov, ktorými následne plánovala zaplniť svoje novo vybudované múzeum v rakúskom Linzi. O situáciu sa na šťastie začala zaujímať americká armáda. Podvedením Franka Stokesa (George Clooney) sa tak sformovala špeciálna vojenská jednotka pozostávajúca z mužov s bližším vzťahom k umeniu ako ku strelným zbraniam a zabíjaniu. Skupina kurátov, reštaurátorov a popredných odborníkov na umenie sa vydáva s nasadením vlastného života za veľkú mláku zachraňovať odkazy Picassa, Da Vinciho či Vermeera.

Úžasný, ušľachtilý čin v dejinách ľudstva, ktorý si bez diskusie zaslúži pozornosť a zviditeľnenie i na veľkom plátne. Škoda len, že jeho prevedenie skĺzlo do klišéovitej, povrchnej oslavy dokonalosti a dobroty amerických vojakov, v ktorom viac ako o hodnotné umelecké diela ide o morálnosť ich záchrancov. Snímka čerpá z literárnej predlohy a  zachováva jej epizodickú štruktúru. K svojmu obrazu si jednotlivé mikropríbehy upravuje pre svoju potrebu. Divák (neznalý predlohy) sa tak rýchlo stratí v premlčaných či skratkovite zrýchlených udalostiach. Pamiatkári svoju nevyváženou formou rozprávania pôsobia umelo a vykonštruovane. Nechcene tak v sebe udupávajú i najmenšie náznak uveriteľnosti a reálnosti. Clooneyho počin sa obmedzuje na heroizovanie obyčajných prostých ľudí (ak ich tak možno nazvať) s minimálnym vojenským výcvikom a ich putovanie po miestach, kde len pred chvíľou utíchli zbrane. Mimo dvoch vydarených zásahov (odhalenie nelegálnej, súkromnej zbierky a naviazania kontaktu so spojkou) prvé dve tretiny filmu neprinášajú žiaden veľký, zaujímavý zvrat. Len rozťahaný vstup do akcie a bezvýznamné cestovateľské príhody odvážnych, novopečených vojakov. Cela pointa príbehu sa tak koncentruje do záverečnej tretiny. Pamiatkári nie sú len hrdinami a fundovanými znalcami na umenie, ale i morálne zásadoví a verní chlapi, ktorí sa len tak nenechajú zlákať žiadnou francúzskou sukňou. Na viac disponujú pomerne slušnou znalosťou psychológie a zvládaniu kontaktu so zblúdilími stúpencami nepriateľskej armády. Ďalším do uši bijúcim nedostatkom je práca s neanglicky hovoriacimi postavami. Špeciálne u pamiatkarskej spojky Claire Simone, v podaní austrálskej herečky Cate Blanchett.

Kruhovými okuliarmi s kosteným rámom a jednoduchou eleganciu sa svojmu reálnemu predobrazu, francúzskej historičke Rose Valland, skutočne čímsi približuje, ale len po vizuálnej stránke. Po tej jazykovej Blanchett v snímke lavíruje medzi viacerými jazykmi (napokon ako i iné z postáv), jej prepínanie do francúzštiny(hrdinkinho rodného jazyka) je veľmi neobratne. I sebe znalejší anglofil pochádzajúci z krajiny galského kohúta nezaprie svojim výrazným prízvukom vlastný pôvod. U Blanchett sa prízvuk objavuje, aby v ďalšej scéne opäť zmizol či bol nahradený tvrdým prízvukom cudzinca, nie však rodeného Francúza. Vo finále tak vyznieva kŕčovite komicky ako nezabudnuteľní taliansky akcent nadporučíka Aldo Rainea z inej špeciálnej americkej proti nacistickej jednotky. Pamiatkári, sú len bežnou americkou hollywoodskou snímkou, ktorá vo finále neprezradí, neukáže viac ako dokument National Geographic, ktorý mapuje postavenie umenia na pozadí druhej svetovej vojny dôkladnejšie a komplexnejšie. Silné ambície nepresiahli hranicu (pod)priemernosti. Nenáročný, neprekvapivý, oddychový film, ktorý keď nepobaví tak aspoň trochu zasvätí do málo známej histórie, ale i to len subjektívne. The Monuments Men (USA/Nemecko, 2014, 118 min.)Réžia: George Clooney. Scenár: George Clooney, Grant Heslov. Hrajú: George Clooney, Matt Damon, Bill Murray