Severské letá bývajú krátke, no o to intenzívnejšie. Azda aj preto najnovší film islandského režiséra Daruga Káriho plynie v priezračnej, príjemne lenivej atmosfére. Príbeh sa odohráva v Dánsku a jeho hlavnými hrdinami sú dvaja čudácki kamaráti: nezamestnaný „snílek“ Daniel s talentom na graffiti a obézny Roger, prezývaný Dedo, ktorý pracuje v spánkovom laboratóriu a túži po dráhe futbalového rozhodcu. Do ich životov jedného dňa zvláštnym spôsobom vstúpi dievčina menom Franc, do ktorej sa ihneď obaja zaľúbia. Ale, ako sa vraví, “three hearts don't make a pair,” a navyše nielen láskou je človek živý – a tak sa musia všetci zúčastnení pretĺkať, ako vedia.

Kári nakrútil takmer celý film v čiernobielych záberoch - jeho motiváciou však nebola samoúčelná “artová” estetika, ale skôr zdôraznenie pocitu jednoduchosti. Outsider sa totiž zaoberá jemnými odtieňmi citov a myšlienok, ktoré sú väčšinou na úplnej periférii nášho vnímania – vecami ako každodenné drobné frustrácie, malé sebaklamy a pomalé drobné zmeny vo videní sveta. Čiernobiely záber pri tom slúži na potlačenie vizuálneho “šumu”, ktorý by mohol odvádzať pozornosť.


Jednoduchosti režisér podriaďuje aj ďalšie prvky snímky. Väčšina záberov napríklad navodzuje pocit časovej neutrálnosti – akoby sa mohli odohrávať kedykoľvek medzi rokom 1950 a súčasnosťou. Daniel jazdí na starej smiešne malej fiatke, v scénach z Dedovho pracoviska nevidno žiadne počítače, ale len obstarožný nábytok. Dôležité sú vždy predovšetkým postavy.
A práve vedenie hercov pri znázorňovaní postáv predstavuje tretí zaujímavý prvok Káriho práce. Jeho hrdinovia aj vedľajšie postavy sú typovo vyhranené takmer do karikatúry, no svoju intenzitu dosahujú obdivuhodne úspornými prostriedkami (čím sa im práve darí vyniesť na povrch spomínané nuansy). Pubertálne veselá Franc, jej večne nadržaná matka, katatonicky bezradný Daniel aj Roger s peklom svojej introvercie sú maximálne uveriteľní aj v scénach, kde takpovediac “tlačia na pílu”. Postavy podstupujú jemný, ale metodický duševný striptíz (umocnený Káriho svojráznym humorom), až hrozí, že sa rozpadne ich vierohodnosť – čo však nakoniec nenastane. Jakob Cedergren, Nicolas Bro a Tilly Scott Pedersen podávajú veľmi slušné výkony.


Príbeh Outsidera je delený do relatívne krátkych epizód, z ktorých každá sa sústreďuje na jedného z hrdinov. Zvláštnosťou je, že sa uprostred deja vynorí ďalšia postava – sudca, ktorý súdi Daniela za maľovanie graffiti – a postupne si “uchmatne” dosť veľa priestoru napriek chabej väzbe na pôvodných hrdinov. Sudcova trajektória sa však uberá presne opačným smerom než Danielova, čím vytvára zaujímavý kontrast – aj tak však pôsobí táto dejová línia trochu umelo. V závere sa všetky príbehy uzatvárajú v znamení nevyhnutnosti (životnej, ale aj filmovej).
Káriho osobitá poetika podfarbená skvelou akustickou hudobnou stopou robí z tejto rýdzo klubovej záležitosti prekvapujúco príjemný zážitok. Samozrejme, ľudia, ktorí videli jeho predošlý film Albín menom Nói pravdepodobne prekvapení nebudú. Outsider nie je žiadne svetoborné dielo a má svoje slabé miesta, no je to presne taký typ filmu, ktorý pri druhom pozeraní a po dlhšom časovom odstupe ponúkne úplne nové podnety. A to je nepochybne jedna zo známok kvality. Keďže je Dagur Kári pomerne mladý režisér, môžeme len dúfať, že jeho ďalšia tvorba bude pokračovať aspoň tak úspešne, ako v tomto prípade.
Voksne mennesker (Dánsko/Island, 2005, 106 min.) Réžia: Dagur Kári. Scenár: Dagur Kári, Rune Schjott. Kamera: Manuel Alberto Claro. Hudba: Slowblow. Hrajú: Jakob Cedergren, Tilly Scott Pedersen, Nicolas Bro, Morten Suurballe, Nicolaj Kopernikus, Bodil Jorgensen, Anders Hove, Kristian Halken