Niektoré olympijské sny sa plnia nečakaným rojkom. A zimná olympiáda v Calgary umožnila štart nielen jamajskému bobovému tímu (stal sa témou pamätných Kokosov na snehu), ale aj britskému chalanovi, ktorý najprv uvažoval o letnej olympiáde, neskôr o zjazde a napokon sa rozhodol byť prvým skokanom na lyžiach.

Eddie Edwards pritom nemal predpoklady stať sa športovcom. Nie práve atletická postava, mizerný zrak a polovičná odozva u rodičov (mamka ho podporuje, pragmatický takto je proti). Eddie sa sna nevzdáva a na olympiádu sa dostať musí. Hoci ho olympijský výbor pri zjazde nechce, pri skokoch bojuje o svoju šancu naplno a neváha odísť do Garmischu naučiť sa pár trikov. Objaví aj zapadnutého šampióna (fiktívna postava Bronson Peary), ktorý sa mu nechce venovať, no keď vidí odhodlanie a opakované pády na hubu, ujme sa ho. Cieľ je jasný: kvalifikovať sa na olympiádu (výbor stále nachádza prekážky) a potom na ňu prísť.
KINEMAVIDEO3789.
Ak v kine hľadáte filmy, z ktorých sála dobro (tzv. feel-good movies), máte u Orla Eddieho jasného favorita. Pozvánku si zaslúžia aj milovníci filmov 80. rokov; autori sa rozhodli preniesť nielen príbeh z rokov 1987-88, ale aj celkové spracovanie či viaceré prvky, ktoré sa dnes bežne nepoužívajú. Nejde o autobiografiu,autori si do scenára vložili zaujímavé postavy, aby mohli obsadiť zvučných hercov a posunúť sa do správnej filmovej roviny. Nič to nemení na náročnej púti Eddieho slúžiacej ako veľká inšpirácia.

Scenár chronologicky mapuje snahu od mladšieho veku cez opantanie skokmi na lyžiach a moment, kedy Eddie nevedel poriadne zdolať prvý mostík. Rozhodne nechýba až naivné odhodlanie a tréning, hoci výbava či možnosti hovoria o opaku. Nájdete postavičky, ktoré vychádzajú zo známych šablón, a sú dobre vložené do kontextu a netrpia syndrómom archetypov. Pomáha šikovný strih, ktorý sa nezdrží v jednotlivých scénach príliš dlho. Nepotrebuje na čašníčke Petre a jej pomoci Eddiemu postaviť tri trapasy, stačí jeden. Nemusí budovať obrovskú rivalitu s Nórmi, vopred je jasné, že Eddie s nimi súťažiť nebude, skôr bude rád, ak sa ocitnú na jednom mostíku. Práve kombinácia úpenlivého tréningu a nových prekážok tvorí dobrú symbiózu na prvú hodinu, ktorá prináša vtipné scény i menšie momenty drámy.
Keď dorazíme do Calgary, stále nás čaká známa trajektória hrdinu. Od prvého skoku cez získanie popularity až po dobré momenty zamyslenia sa a vzájomné výzvy. Nie nadarmo hovorí tréner Peary, že treba ísť na olympiádu vtedy, keď je športovec riadne pripravený, je to jeho životná šanca a má sa ukázať v profi štýle a nie byť za šaša. Treba to myslieť aj vážne, súhlasia autori, a preto strihajú každú scénu skoku dramaticky, fantastickým využitím kamery na prilbe či z pohľadu vlastných očí. A na finále si chystajú vynikajúcu scénu skoku, ktorá vyrazí radostné slzy do očí – ak nie ste cynici a chcete fandiť!. Vzácnej kombinácii moderných a old-school prvkov svedčí hudba, kde songy a inštrumentálka, ktorá vypadla priamo z roka 1988 a hrá sa jemne so syntetizátorom i klavírom.

A bod navyše za každého dobre obsadeného herca. Malé roličky Christophera Walkena a Jima Broadbenta, a najmä hlavné duo. Hugh Jackman síce nemá veľké sóla, ale niekoľko scén (najmä výučba s využitím Bo Derek) sa vám uloží v pamäti. Taron Egerton vystrúhal silnú postavu. Najprv sa vám bude zdať, že berie mimické stvárnenie až príliš vážne a zbytočne krúti tú sánku, no keď si počkáte do záverečných titulkov a skutočného Eddieho, pochopíte jeho presný výkon. Nezlezie z plátna a získava si vás okamžite.
Orol Eddie je o plnení si amatérskeho sna na veľkom podujatí. Taký film sme tu nemali 23 rokov, takže je na čase vrátiť sa do Calgary a zažiť ďalší outsiderský príbeh.
Eddie the Eagle (UK/USA/Nemecko, 2016, 106 min.)Réžia: Dexter Fletcher. Hrajú: Taron Egerton, Hugh Jackman, Tom Costello