V sedemdesiatych rokoch sa viedli spory o uzákonenie Izraelu ako samostatného štátu. Keď hranice vošli do platnosti, Palestína sa vzbúrila. Vzniklo množstvo teroristických skupín, ktoré Izrael považovali za fašistickú krajinu. Jedna bomba nahrádzala druhú, radikalisti sa ocitali za mrežami, napätie medzi krajinami narastalo.

Do týchto ponurých časov sa rodia dvaja Nemci, Brigitte Kuhlmann (Rosamund Pike) a Wilfried Böse (Daniel Brühl). Obaja majú mnoho spoločného – zvrátené názory o svete, silnú psychiku i pud sebazáchovy. Nuž, a práve títo dvaja spoločníci, pár mladých ľudí, spoluzakladá radikalistickú skupinu stojacu za jedným z najväčších únosov lietadla v dejinách. Požadujú oslobodenie radikálnych palestínskych teroristov, svojich druhov. Vedia, že premiér Izraela bude nútený k činu ak budú na vlásku visieť životy Izraelitov, ktorí sa stali rukojemníkmi.
A tak sa nemeckí „parťáci“ stávajú zodpovednými za životy niekoľkých stoviek nevinných ľudí. Počas celého procesu si siahajú na dná svojich možností, premýšľajú, pochybujú, zlyhávajú. Brigitte sa ukľudňuje tabletkami, Böse sa snaží oklamať vlastné svedomie.
KINEMAVIDEO4644.
Práve pohľad na dvoch obyčajných ľudí, ktorí na jednej strane stáli za únosom a na strane druhej zostali občanmi s istou dávkou ľudskosti inšpiroval tvorcu snímky José Padilhu. Ten sa rozhodol príbeh vykresliť z pohľadu dvoch radikalistov práve vďaka svedectvám pilota lietadla, Jaquesa Lemoina.
Producentka filmu Kate Solomon pilotove svedectvo opísala nasledovne: „...vo vzduchu počuli výstrely. Lemoine sa pozrel na Böseho, ten odklonil zbraň a povedal mu, aby ostal ležať. V tej chvíli, po týždni strávenom s rukojemníkmi si Böse uvedomil, že ich nemôže zabiť...“ Režisér totiž od začiatku spolupracoval so svedkami udalosti, jeho snahou bolo najvernejšia reprodukcia historickej udalosti.

José Padilha je režisérom stojacim za oceňovaným titulom Elitné komando či remakovaným „scifičkom“ RoboCop. Je známy záujmom o politické témy, ktoré zručne spracováva do akčných trilerov. Jeho talent ocenili na Berlinale, na ocot nezostal ani na americkom Sundance. Kritici však aj naďalej tvorbu Padilhu označujú za kontroverznú. Výnimkou nie je ani najnovšia Operácia Entebbe. Nie úplne oprávnene.
Film začína svižne, zábery sú rýchle. Režisér nás tak drží v neustálom napätí nad nastávajúcimi udalosťami. Od začiatku je jasné, kto je zloduch a unesený, no situácia sa po čase začne komplikovať, hranice sa stierajú, zrazu hádame. Zábery sa predlžujú, napätie graduje a neustáva do záverečných titulkov.
Snímka má však aj niekoľko mínusov. Najväčším problémom titulu sa stáva vrstevnatosť vyvrcholenia. Režisér sa totiž rozhodol pre zložitú mozaiku príbehov niekoľkých ľudských osudov. Do každého políčka vkladá hudobné vsuvky, ktoré sa na seba prirodzene nabaľujú. V jednom okamihu tak vnímame niekoľko skladieb a príbehov súčasne. Zábery trvajú len niekoľko sekúnd, čo vnímanie sťažuje, divák sa nevie sústrediť na množstvo (zaujímavých) podnetov.

Hereckú dvojicu výkonom ďaleko prevyšuje talentovaná Rosamund Pike (Stratené dievča). Napriek tomu je príbeh jej spoločníka zaujímavejší, čo vytvára miernu asymetrickosť. Asi najbizarnejšiu postavu však tvorí ugandský veliteľ. Či už je to samotným hereckým výkonom alebo režisérovým zámerom, postava vyvoláva smiech viac ako hrôzu a napätie.
Napriek tomu je Operácia Entebbe veľmi zaujímavým pohľadom do vnútra myslí ľudí túžiacich po pomste, sláve a nakoniec (v prípade rukojemníkov) aj opätovnej slobode.
7 days in Entebbe (Veľká Británia, 2018, 107 min.)Réžia: José Padiha. Scenár: Gregory Burke. Hrajú: Rosamund Pike, Daniel Brühl, Eddie Marsan, Ben Schnetzer, Mark Ivanir...