Zjednodušene napísané poznáme dve kategórie politicky ladených drám a trilerov. Jedna odnož nám predstavuje pomerne realistický a podrobný náhľad do situácie krajiny, zapletenej do mocenských intríg niekoľkých strán. Trpiacimi sú najmä zástupcovia z radov civilného obyvateľstva a z nich náhodne vybratí hrdinovia sú priamo týmito okolnosťami ovplyvnení. Ich chovanie je determinované situáciou, v ktorej žijú a táto situácia je pevne zviazaná s miestom konfliktu (Bitka o Hadjiju). Potom sú filmy, prevažne špecificky žánrovo vyčlenené, ktorých tvorcovia použijú jednoduchú žánrovú kostru a tú vsadia do divácky atraktívneho prostredia, najlepšie známej exotickej krajiny, sužovanej napríklad vojnovým konfliktom (Traja králi). Podtext filmov je tak akýmsi vedľajším, ale vopred plánovaným účinkom. Palestínsky režisér Hany Abu-Assad svojimi dvoma medzinárodne známymi filmami Paradise now a najnovšie Omar môže vyvolať v tomto smere ostrú polemiku. Už názvy oboch filmov, zaoberajúcich sa izraelsko-palestínskym konfliktom napovedajú, ktorý by sme do akej kategórie mohli zaradiť. Raj hneď teraz ako heslo, Omar ako romanticky znejúce meno hrdinu. Ten prvý evokuje ihneď problematiku sebevražedných atentátnikov a tí, ktorí oscarovú snímku videli, Vám určite môžu o tomto žhavom probléme a jeho aktéroch povedať vďaka filmu viac. Abu -Assad vyjadruje prostredníctvom postáv svoje ideologické názory na situáciu aby mal divák jasno, o čo mu ide. Ako stojí voči nemu najnovšie, v čisto palestínskej produkcii natočené Assadovo dielo Omar?

KINEMAVIDEO2057.
Omar žije niekde uprostred "fucking west bank" so svojimi priateľmi Amjadom a Tarekom. Ako správni bojovníci za oslobodenie vlasti nechcú zaostávať za ďalšími bratmi v zbrani a jeden večer si odskočia k izraelskej vojenskej základni vyskúšať presnú mušku. Akcia končí tragédiou a spustí reťazec udalostí, ktoré navždy zmenia ich osudy. Omar je navyše zaľúbený do Tarekovej sestry a režisér sa tak snaží paralelne navodiť romantickú atmosféru. Omar je neskôr zatknutý Izraelcami a dostane ultimátum. Buď spolupracovať a priviesť vraha, alebo stráviť celý život vo väzbe. Dilema hlavného hrdinu je jasná, čo bude nasledovať, o tom nikto nepochybuje. Alebo sa veci skomplikujú, žánrové pravidlá budú narušené a na rad príde zamýšľanie sa nad významami zobrazovaného? Všetky žánrové ingrediencie sú na svojom mieste. Sledujeme efektne natočené mučenie väzňov v izraelskej väznici, naháňačky po uliciach a strechách, náhle prepady tajných zložiek. Spoza rohov sa vynárajú tajomné postavy, hrdina zapaľuje auto a v žiari ohňa odchádza smerom ku kamere. Áno, aj rozpoznávanie jednotlivých scén podľa predobrazu hollywoodskych veľkoprodukcií je jednou zo zábavných zložiek filmu. Tempo príbehu je spočiatku veľmi svižné, nasleduje neobvyklá kadencia prekvapujúcich zvratov, stupňuje sa paranoja a nervozita. Čím to je, že si z Omara nakoniec odnesiete úplne odlišné pocity, aké navodzujú predchádzajúce riadky a budete ho vnímať viac ako pokus o filozofické sa zamyslenie sa nad otázkami dôvery, rodinných vzťahov a lojality?

Abbu-Assad točí totiž svoj film akoby nezúčastnene. Jednotlivé scény zdanlivo nedosahujú svoj dramatický potenciál, na akí sme zvyknutí z mainstreamových projektov. Režisér sa tak snaží dosiahnuť čo najvyššiu mieru autenticity a diváka udržať mimo stavu, v ktorom by jeho film vnímal iba ako ďalší fikčný svet, kde zabitie človeka znamená vyškrtnutie si ďalšej figúrky z hracej plochy filmu. Tento prístup môžu mnohí považovať za režisérsku neschopnosť vydolovať zo skvele naaranžovaných situácií maximum. Kamera zaberá občas postavy vo veľkých celkoch a jej zámerom je tak zachytiť v pozadí mesto a postupne vytvárať v divákovi pocit ľahšej orientácie v priestore. Autenticite Omara dopomáhajú prirodzené výkony hlavných protagonistov. Adam Bakri je z trojice kamarátov najsympatickejší a pôsobí ako jediný z nich relatívne rozvážnym dojmom. Jeho priateľku stvárnila pôvabná Leem Lubany a pri jej úsmeve je jasné, že riskovať kvôli nej "všetko" bude hrdinovou povinnosťou. Najväčším esom filmu je však najvyšší predstaviteľ "zla", Waleed Zuaiter. Jeho postava pri plnení svojich povinností dokáže byť nekompromisne brutálna, ale medzi ním a Omarom vzniká akési zvláštne puto, plynúce z ich (ne)dobrovoľnej spolupráce. A možno skrýva aj veľké tajomstvo, ktoré dodá jednému aspektu filmu ešte silnejší myšlienkový rozmer.

Z uvedeného vyplýva, že Omara zaraďujem na rozdiel od Raj hneď teraz do v úvode spomínanej druhej kategórie filmov. Jeho zápletka je použiteľná v akomkoľvek prostredí. Napriek tomu natočil Assad film spôsobom, ktorý pôsobí v Palestíne prirodzene, pretože udalosti, ktoré sledujeme, sa tu skutočne odohrávajú. Nesnaží sa diváka dostať na stranu tej "správnej pravdy", ktorej hľadanie od začiatku pripomína dilemu o pôvode sliepky a vajca. Stala sa vražda a preto musíme riešiť teda aj my, diváci, dilemu ohľadom vzťahu k hlavným hrdinom. Omar je film s veľmi silným podtextom, presahujúcim krajinu svojho pôvodu. Izraelsko-palestínsky konflikt je natoľko únavne mediálne prepieraný, že si u nás ťažko nájde väčšie množstvo divákov. Navyše v súčasnosti "letí" arabská jar a vojna v Sýrii, pri ktorých jeho naliehavosť bledne. Hany Abu Assad však natočil film, ktorý si plným právom zaslúži uvedenie v našich kinách. Ako ukážka narábania so žánrovými pravidlami, ako ukážka profesionality pri výrobe filmu v krajine, ktorú považujeme za tretí svet. U nás sa uveriteľne natočeného filmu s pobehujúcimi a po strechách skákajúcimi tajnými agentmi, vybuchujúcimi autami a osudovou láskou v pozadí ešte veľmi dlho nedočkáme. Omar (Palestína, 2013, 97 min.)Réžia: Hany Abu-Assad. Scenár: Hany Abu-Assad. Hrajú: Adam Bakri, Leem Lubany, Waleed F. Zuaiter