Ako je to s klasickými dielami? Traduje sa, že mnohé z povinných mien poznáme a rešpektujeme bez toho, aby sme ich naozaj čítali a videli. Jednoducho nám stačí tvrdenie: „áno, to je klasika“.

Verím, že pre mnohých je (napriek pomerne častým adaptáciám) takouto „nepoznanou -známou“ klasikou aj príbeh chudobnej siroty, ktorú Londýn 19. storočia fackuje naozaj statočne. Priznám sa, mne samému sa doteraz táto postava akosi skrývala za výraznejšieho Toma Sawyera, a tak som privítal možnosť zistiť, aký vlastne je (Polanského) Oliver Twist.
Oliver je sirota. Chlapec, ktorý si nemusí ísť pre osudovú ranu ďaleko. Či už v sirotinci, v učení alebo neskôr v zlodejskej bande, neustále ho to ako na výhybke hádže nejakým smerom. Chvíľu to s ním vyzerá už úplne beznádejne (to keď ho sudca chce prifariť, ako učňa ku kominárovi, čo by bol vlastne rozsudok smrti), potom sa však prvýkrát ozve osud (alebo autor knihy) a postrčí Twista inam. Je zaujímavé, že tento útrpný osud chlapca, bol jedným z hlavných Polanského pohnútok k výberu témy. Podľa jeho slov „je náš osud plný náhodných momentov, fatálne ovplyvňujúcich celý život a je dobré, keď si to deti uvedomia“. Tomuto a ďalšiemu vyznaniu, že „skutočný život je omnoho ťažší, než sa z filmov zdá“, podriadil režisér veľkú časť snímky. Ponurosť až pochmúrnosť deja je doladená celkovou kompozíciou, kde si svoje užila najmä kamera Pawla Edelmana (Pianista, Ray). Rovnako úchvatné je, ako sa podarilo (zlatým českým ručičkám) vytvoriť v Prahe Londýn 19. storočia a Polanského opakované slová vďaky na adresu českého štábu, sú naozaj oprávnené.


Faktom však je, že mnohým divákom môžu byť predchádzajúce poznatky ukradnuté a kým sa Oliver nedostane do partičky „chmatákov“, môžu film považovať za tak trochu banálny a najmä pomalý. Nie je to však spôsobené nezručnosťou štábu, ale naozaj konzervatívnou témou, ktorá navyše svojou pôvodnou epizódnosťou (Twist ako mnoho dobovej literatúry vychádzal v tlači na pokračovanie) pôsobí rozvláčne a „strateno“. V skutočnosti je však scenár Ronalda Harwooda (Jeden deň v živote Ivana Denisoviča, Pianista, Božská Júlia) veľmi slušný a starostlivo vytvára, čo najkompaktnejší celok, ktorý v druhej polovici filmu spoľahlivo vedie všetky postavy k svojmu „zaslúženému“ osudu. Nie je to pritom ľahká práca, pretože ide o príbeh, kde je hlavný hrdina pomerne pasívny a pripomína zrkadlo, od ktorého sa odráža svetlo ostatných svietidiel.
Je preto asi logické, že z filmu o Oliverovi Twistovi si možno viac zapamätáte vedľajšie postavy, než hlavného hrdinu. Ja osobne by som neváhal za hlavnú postavu označiť žida Fagina. Mimoriadne dramatická a vnútorne bohatá postava predstavená skvelým Benom Kingsleym, súčasne budí odpor i ľútosť, rozpaky i hnev. Je naozaj chvályhodné, že autori odolali snahám o politickú korektnosť (ktorá je podľa mňa skôr v takýchto prípadoch nekorektná) a ani nezastierali (ale ani zbytočne nezdôrazňovali) to, čo je sekundárne - národnosť. Kinglsley urobil z Fagina človeka. Človeka so svojimi démonmi (pri pohľade na truhlicu šperkov som pochopil, akým charakterom Tolkien obdaroval drakov), človeka, už iba matne pamätajúceho na to ľudské v sebe. 


Za Faginom je zástup ďalších zaujímavých postáv (už ich počet a kvalita, je na súčasný film nadštandardná) z ktorých spomeniem dve. Zurvalý Bill (Jamie Foreman) so svojím psom (práve rozbitie tohto páru mi prišlo, ako jedna z najemotívnejších scén), bol presným zlým mužom a Artful Dodger (Harry Eden), ako lišiacky líder chlapcov hravo prekonal Barneyho Clarka v titulnej úlohe. (Práve Edena by som si vedel celkom živo predstaviť v úlohe už spomínaného Sawyera…)
Celkové hodnotenie filmu u mňa osobne zostáva o triedu pod absolútnou hranicou. Moja hlavná výhrada sa však netýka ani tak filmového spracovania, ako samotnej témy. Tá mi príde mierne „starosvetská“ a odtrhnutá od súčasného života. Žiaľ v tomto „pomohol“ i sám Polanski, keď film (nezabúdajme, že ho robil pre deti) príliš okázalo propaguje ideu nemohúcnosti človeka. Nie som zástupcom amerického „keep smiling“ a „každý je (môže byť) hero“, ale toto mi prišlo ako úplný protipól. (Najpresnejší mi v tomto prišli hrdinovia z Incredibles a ich dialóg rodič – dieťa: „všetci môžme byť výnimoční“... „to znamená, že nikto“, ale toto je naozaj poznámka na okraj.)
V každom prípade ide o kus tradičnej poctivej filmárčiny, aký na jedno pozretie vrelo odporúčam. Nie som si istý, či musíte zo sebou brať aj deti (film je distribuovaný iba v otitulkovanej verzii), mám totiž pocit, že to najdôležitejšie vo filme, je určené dospelým. Som si však istý, že ľutovať návštevu kina nebudete. Koniec koncov, koľko Polanského nových filmov ešte uvidíme?
Oliver Twist (VB/Fran./ČR, 2005, 130 min.) Réžia: Roman Polanski. Scenár: Ronald Harwood. Kamera: Pawel Edelman. Hudba: Rachel Portman. Hrajú: Ben Kingsley, Barney Clark, Jamie Foreman, Jeremy Swift, Edward Hardwicke