Fascinácia osobitým subžánrom v americkej továrni na filmové sny nekončí. Nízky až stredný rozpočet, jedna známejšia ženská hviezdička, prerobená hrôzostrašná téma a nadaný európsky režisér - tak znie mustra na súčasnú vlnu US hororov. Niektoré na seba zarobia, iné nie. Ale tak ako v 90. rokoch fičali znovuzrodené slashers, v tejto dekáde si tykajú diváci s ázijským remakovaným Zlom.

                             


Aj tento príbeh už na prvé počutie poznáte a každých 10 minút pociťujete silné deja vu. Sydney stratila zrak, keď mala 5 rokov. Dnes je z nej veľká slečna a svitá jej nádej na transplantáciu očí. Stane sa, no to už Sydney ľutuje. Doktori vám povedia o rôznych vedľajších účinkoch, no ťažko k nim prirodzene spadá aj banda mŕtvych naštvaných duchov. Sydney sa tešila, že uvidí krásu sveta, no namiesto nej ju šokuje zlo a trápenie. Odkiaľ pochádza? Ako mu čeliť a vykúpiť sa z jeho pazúrov? Možno sa dozvie pri ceste do Mexika. Ak dovtedy prežije a sama nezošalie!


Štvorica základných atribútov subžánru sa ukazuje v plnej kráse. Scenár je x-tou variáciou na videné, no Američania chcú polopatisticky vysvetľovať a nie nastoľovať mystérium. Tam, kde ázijskí majstri kamuflujú, čo sa dá, a smerom ku koncu filmu vytvárajú čoraz viac otázok, tu nastupuje explanačná americká metóda. A odhaľovanie nitiek "neznámeho" nemá často patrične ostrý náboj. Škoda – núkala sa cesta na vylepšenie pocitu zo spracovanej témy, no odklon nevedie k uspokojivému výsledku. Pokiaľ ide o dej, radšej pôvodnú kostru ako dejovo bohatšiu nadstavbu. Paradox? Pri dlhom úvode (zhltol pol filmu), zbrklom závere (cítiť prekrúcanie filmu a posúvanie premiéry) a krátkom i smutnom zvyšku, ani nie.
Niežeby Oko bolo veľmi náročnou látkou na spracovanie, aj tak sú pod ním podpísaní rovno traja režiséri. Svoj ako-tak kohézny scenár obohatili o pozerateľnú formu, sčasti s európskym a sčasti americkým nádychom. Za starý kontinent hovorí pár originálnych záberov, kedy sa hrajú s halucináciami, kamerou a veľmi dobre mixujú chroptenie, ruchy i celý zvuk. Za nový svet hovorí množstvo scén typu 'teraz na teba vybafne krvilačný duch'. Povinná súčasť, takmer žiadna invencia, ale účel plní - i ja som sa párkrát trhol.


Na ázijských hororoch mám rád ich tajomno, pretrvávajúci vnútorný nepokoj z neodhaleného zla. No nemusím ich pomalý spád. US remaky prichádzajú takmer o všetko - sú rýchlejšie, pridrukujú formu a tajomno im neraz vyšumí. S výnimkou prvého Kruhu od Verbinskeho. Hongkongske Oko bolo na svojom poli pomerne kvalitné – americké už samozrejme nič z pozitívneho zloženia nemá. A nečakajte ani žiadne prekvapenie translácie filmovej látky, tuctovosť a repetitívnosť deja prevážila naplno, čo pochopia znalci originálu, ktorým sa budú zdať viaceré scény až príliš povedomé (rozumej skopírované).
Jessica Alba má byť okrasou a prínosom deja, no nedokáže príliš zaujať a jej výkon je mdlý. Alessandro Nivola je ešte nevýraznejší. Parker Posey a Rade Serbedžija ako hviezdy tretej svietivosti tiež veľa nepriniesli. Na druhej strane, s daným scenárom sa nedajú žmýkať oscarové výkony.
Nemáte dosť remakov ázijských hororov? Nech sa páči, máte tu ďalší. Tancuje okolo priemeru, je málo zaujímavý, neprináša nič nové, ale ak sa chcete trhať 96 minút v sedadle a báť sa „niečoho“, môžete skúsiť.
PS - Pre ortodoxných vymetačov hororov: Nie je to horšie ako Zmeškaný hovor, skôr máličko lepšie.
The Eye (USA, 2008, 98 min.) Réžia: David Moreau, Xavier Palud. Scenár: Sebastian Gutierrez. Kamera: Jeffrey Jur. Strih: Patrick Lussier. Hudba: Marco Beltrami. Hrajú: Jessica Alba, Alessandro Nivola, Parker Posey, Rade Serbedzija, Fernanda Romero, Rachel Ticotin, Obba Babatundé.