Fotografka Zuzana Mináčová nie je všeobecne známa, no vo svojom obore a najmä vo sfére filmových festivalov je známym a veľmi obľúbeným človekom. Tunajší filmový divák pozná skôr jej syna, dokumentaristu Mateja Mináča, ktorý sa doteraz venoval najmä téme Nicholasa Wintona. Mináč ostáva pri vojne a prináša semirodinný portrét svojej mamy a jej životných radostí a strastí.

Zuzana sprevádza celým dejom filmu Očami fotografky. Mináč ju ukazuje v prirodzenom svetle ako usmievavú, tešiacu sa zo života. Mnoho krát vám poteší aj bránicu. Za všetkým je však neľahký osud plný spomienok z 2. svetovej vojny a pobytu vo vyhladzovacom tábore. No rozpráva o nich s ľahkosťou a určitou dávkou časového odosobnenia. Jej život spoznávame postupne, od detstva, cez prvé kontakty s fototechnikou až po rozhodnutie byť fotografkou na plný úväzok.
KINEMAVIDEO3639.
Mináč však využíva nešťastnú techniku inscenačnej dokumentaristiky, ktorá má silné zastúpenie v celej minutáži. Úvod vyzerá skôr ako dokument o Mináčovcoch, než ako focus na Zuzanu. Prvoplánové symboly, vatovanie príbehu a nudné štylizácie v prvej tretine filmu sú síce hovoreným slovom miestami umne informatívne, ale rozpačitý dojem z kontrastu medzi obsahom a formou nahlodáva súdržnosť dokumentu. Film tu pôsobí skôr ako prierez historickými udalosťami.

Svoj názov potvrdzuje až od druhej tretiny. Fotografické inštalácie a ukážky najmä z festivalu v Karlových Varoch nám približujú Zuzanu ako profesionálku a veľmi otvoreného človeka. Najlepší part je navyše nabitý spomínaným vtipom a tak neskĺznete do letargie a „dobojovania“ projekcie. Raz darmo – malá žena s veľkou osobnosťou. Kto takto dokáže na červenom koberci riadiť áčkových hercov svetového filmu vám musí prirásť k srdcu.
Lenže celou minutážou sa tiahne šedý opar spomienok, ktorý pochopiteľne koncom dokumentu vrcholí. Z inscenácií sa Mináč snaží dolovať emócie, ale dojem z prvej tretiny mu nehrá do karát. Využívaním zbytočne sentimentálnej hudby ide prvoplánovo po slzách, čo sa niekomu nemusí páčiť, záleží len na preferenciách. Aj keď ide o silné spomienky, osobne ma dostala len posledná veta celého filmu, ktorá sumarizuje Zuzaninu lásku z ťažkého obdobia.

Mám rozpačité dojmy. Pani Zuzana je evidentne úžasná osoba, s ktorou by nejeden rád prehodil pár slov. Určite by šlo o obohacujúci rozhovor. Po odosobnení od neduhov dokumentu tiahne film výsostne komediálnym smerom, ukrývajúcim v sebe aj povestne milé „oooo“. Na druhej strane je audiovizuálna esencia dokumentárneho filmu, ktorý nevyužíva naplno ľudský potenciál tak zaujímavej látky. Je na vás akou cestou sa vyberiete. Buď vás zaujme príbeh alebo upriamite pozornosť na formálnu stránku. Každopádne uvidíme, čo nakrúti Mináč najbližšie.
Očami fotografky (SR, 2015, 81 min.)Réžia: Matej Mináč. Scenár: Matej Mináč. Hrajú: Zuzana Mináčová, Matej Mináč,Júlie Ondráčková, Zdeněk Piškula, Lukáš Král