Príprava na triednickú hodinu: Téma: diskusia o filme Občianska výchova

1. Úvod: (monológ)
Stereotypy a predsudky sú nepekná (dalo by sa povedať, že zlá, zlá) vec. Verím, že našej súčasnej mladej generácii sa už Nemci prvoplánovo nespájajú s vojnami, ale je veľmi ľahko možné, že na nich pozerajú cez optiku príšerných televíznych seriálov, prípadne teenagerských komédii typu „Baby to chcú tiež“.  A to by bolo škoda.
Ak ste videli Lolu, Princeznú a bojovníka, Experiment či skvelú smutnú komédiu Good bye, Lenin! viete, že skutočnosť je výrazne iná. Súčasný pohľad na dobu, ktorú žijeme bez zbytočného pátosu a často v akomsi „nemecky strohom“ štýle, je pre mňa príjemným osviežením v záplave aktuálnej anglo-americkej produkcie. Druhý dôvod prečo som sa na Občiansku výchovu tešil je našepkávajúca skúsenosť, že na konci a na začiatku roka sú vždy „zašité“ zaujímavé tituly, ktoré je škoda obísť.  


2. Náčrt deja filmu (ak ho niekto videl, v dialógu s ním prejsť základne dejotvorné momenty)
Občianska výchova je príbehom trojice mladých ľudí. Jan, Peter a Jule sú ľavicoví idealisti, ktorí cítia, že letáky a skandované heslá nedokážu zmeniť svet k lepšiemu. Ján a Peter majú svoju vlastnú metódu ako zasiať do duší „kapitalistických krýs“ strach. V noci sa vkradnú do bohatých domov, poprehadzujú nábytok (resp. dajú vežu do chladničky) a nechajú odkaz: Máte priveľa peňazí (alebo Tučné roky skončili). Pomerne zaujímavý a novátorský prístup k revolúcii sa zvrtne keď sa k idealizmu zapletie osobná pomsta (Jule jednému zazobancovi dlží takmer 100000 euro) a nepodarená akcia. Mladá trojica uteká so svojou poslednou obeťou na vidiecku samotu. Adrenalínové noci sa menia na konfrontáciu názorov a postojov...
3. Prezentovanie vlastného názoru a vyzvanie žiakov na vyjadrenie vlastných názorov:
Občianska výchova je vlastne dvoj-film. Nevydarená akcia a útek mladej trojice na vidiek výrazne mení celý jej charakter. Mám pocit, že až do takej miery, že nie je možné byť spokojný zároveň s oboma jej časťami. Z tohto pohľadu mi príde originálnejšia, zaujímavejšia a dynamickejšia práve prvá časť (veľmi dobrá hudba). Vďaka hlavným predstaviteľom (určite si pamätáte Daniela Brühla z Good bye, Lenin!) je mladistvá a uveriteľná.
Druhá polovica filmu by sa skôr mohla nazývať Stockhomský syndróm. Napriek sympatickému zámeru autorov zhmotniť ľavicové ideály mladých hrdinov a „otestovať“ ich v priamej konfrontácii s nepriateľom, mi táto časť nie veľmi sedela. Rozmýšľal som prečo (viaceré momenty z nej mi totiž samé o sebe fungovali) a moje vlastné konštatovanie je takéto: Druhá časť filmu je slabšia, ani nie tak pre pozvoľné tempo a určité diery v logike príbehu, ako pre podivnú a (pre mňa) neuveriteľnú psychológiu štvrtého člena horskej partičky – milionára Hardenberga. Už jeho reakcie ako i rebelantská minulosť, žiaľ, pôsobia vykonštruovane a nemôžem si pomôcť aj samotné herectvo Burgharta Klausnera (pripomínal mi majora Zemana) mi prišlo zmätené a nepresvedčivé. Chvíľu som z neho mal pocit, že svojich únoscov manipuluje, chvíľu, že s nimi sympatizuje a chvíľu, že je ovca kráčajúca na porážku. Ak to mal byť zámer, tak potom u mňa nefungoval. O to viac, že samotný koniec bol opäť svieži a prekvapivý, žiaľ otázka „aký je vlastne Hardenberg človek?“ sa tým opäť sproblematizovala...


4. Diskusia so žiakmi
Som skutočne zvedavý na vaše názory. Z môjho pohľadu ide o svieži a zaujímavý počin, ktorého chyby do veľkej miery vychádzajú z náročnosti celkového námetu. Revolúcia sa robí stále horšie, to je fakt. Na druhú stranu Slovensko si užilo ľavicových revolúcii na dlhú dobu dopredu (myslím). Už len pre výborný výkon hlavných hrdinov a pre krátke zamyslenie sa na tému "ako človeka zmenia peniaze" sa Občianska výchova oplatí vidieť. Chvíľu som si myslel, že film skončí v schéme revolucionárov, ktorých zožrala revolúcia a polepšenej obete, ale našťastie tejto i niektorým iným melodramatizujúcim a klišéovitým nástrahám sa snímka šikovne vyhla. Aj preto ju hodnotím ako ľahký nadpriemer.
Die Fetten Jahre sind vorbei (Nemecko/Rakúsko, 2004, 127 min.) Réžia: Hans Weingartner. Scenár: Katharina Held, Hans Weingartner. Kamera: Daniela Knapp, Matthias Schellenberg. Hudba: Andreas Wodraschke. Hrajú: Daniel Brühl, Julia Jentsch, Stipe Erceg, Burghart Klausner