Ako sa zdanlivo obyčajná vášnivá noc môže premeniť na nezabudnuteľnú filmovú odyseu... Tentoraz v pofidérnom českom podaní!

Slovenskému i zahraničnému divákovi sa musí zdať, že v súčasnosti sa roztrhlo vrece so scenármi, kde hlavná hrdinka nechtiac otehotnie a potrebuje tento "problém" okamžite riešiť. Spôsobov existuje viacero – jeden je oscarový a milý (Juno), iný vulgárne a inteligentne vtipný zároveň (Nabúchaná) a napokon je tu aktuálny český experiment, ku ktorému sa vlastnosti priraďujú dosť ťažko.
                             


Je to jeden z príkladov, kde cítiť problém v scenári. Bolo by oveľa lepšie, keby sa Šteindler nepokúšal o modernú verziu filmu, ktorá by sa zapáčila všetkým, ale ostal by pri prvotnej premise. Tá znie, že Michal a Zita sú dvojica neznámych mladých ľudí stretávajúcich sa na chate. Padnú si do oka, spadnú do rovnakej postele, prežijú vášnivú noc a teraz sa musia vydať do mesta, aby zabránili nechcenému tehotenstvu. Začína bláznivá road-movie, na ktorej dvojica prežije mnohé dobrodružstvá.
Stop! Potiaľ by to stačilo. A Česi mohli mať možno tuctovú, ale možno aj bláznivú tínedžerskú komédiu, akú sem-tam zvládnu nakrútiť. Nie úplne fantastickú, no minimálne priemerne zábavnú, ľahko prístupnú a hojne navštevovanú. 


Namiesto toho však niekto dostal nápad urobiť story s množstvom vedľajších postáv, epizód, mystéria, bláznivých náhod a celkovo nesúvisiaceho diania. Prečo? To je najväčšia záhada celého filmu! Pretože sa niekto exhibicionisticky rozhodol hrať s filmovými trikmi a ukázať, že dostal väčší rozpočet, ako viacerí českí kolegovia? Možno. Ale prečo sa potom skrývať za obyčajnú tínedžerskú komédiu, keď ambície majú byť nasadené vyššie? To nevie asi nikto, vrátane tvorcov.
Na tom, že dvojica putujúca z chaty do mesta stretne pár čudákov na vidieku, by nič nebolo. Postavičky súčasného filmového sveta vedia byť rôzne a keď sú vtipné či bláznivé, je to fajn. Horšie to však je s meditujúcim duchom, ktorý putuje spolu s hlavnou dvojicou a celý čas sa im snaží tlačiť múdrosti a potreby života. Táto línia je priam otrasná až zbytočná, no bez nej by hneď dĺžka a obsah filmu klesli na nižšie úrovne.
Rovnako zle dopadá aj forma, kde sa očividne Česi chceli vytiahnuť, ako zvládajú triky, či ako napozerali posledné filmy šikovnejších tvorcov podobných žánrov. Dobre, na triky si vyhradili dosť peňazí a niektoré sú na regionálne pomery pozerateľné. Horšie je to so stavbou scenára. Tá chce byť moderná a nie klasicky lineárna, no v skutočnosti sa obohacuje iba o balast. Dokonca aj štýl humoru či obsahu, je nejednoznačný. Chvíľami sa pozeráte na humor, ako vystrihnutý z televízie Nova, potom ako z tínedžerskej komédie, a v niektorých scénach vás prekvapí sofistikovanejší pokus o vtip. Ale toto nie je iba veľká švanda, o čom vás zase majú presvedčiť akčné scény naháňačky, nehody, ale aj sny či surrealistické dialógy. 


No všetko je až príliš samoúčelné, bez tmelu a spojitosti so základným príbehom a samozrejme, aj bez vlastnej opodstatnenosti. Nie je nič smutnejšie, ako sledovať film s x scénami, pričom polovicu z nich by ste mohli prehádzať, prekrútiť či vyhodiť. Miestami ma napadá, ako by si tvorcovia toho nakrútili aj o 100 percent viac a do filmu vložili iba to, čo sa im najviac páčilo. Lenže to vzhľadom na regionálne možnosti tvorby a ceny filmov asi nebude daný príklad.
Osobne nemám nič proti tínedžerským či bláznivým odviazaným komédiám naruby. Ale jednoznačne preferujem jasné určenie a smer, akým sa má film uberať. O život síce putuje niekam, no ani tvorcovia nevedia kam. Šteindlerovi sa dielo rozsypalo nadobro. Nemá čo režírovať, rovnako ako Vojtech Kotek či Dorota Nvotová nemajú veľmi čo hrať. Možno by aj vedeli a chceli, no ich snaha a možnosti sa v guláši scenáristov stratili.
Áno, pri sledovaní filmu si uvedomíte, že ide skutočne o život. No hlavne o ten váš a možnosť straty 90 minút. Tie môžete využiť oveľa lepšie. Urobte tak.
O život (Česká republika, 2008, 90 min.) Réžia: Milan Šteindler. Scenár: Jaroslav Pozzi, Halina Pawlowská, Jiří Vejděle. Kamera: Tomáš Sysel. Hudba: Miroslav Chyška. Hrajú: Vojta Kotek, Dorota Nvotová, Bob Klepl, Robert Nebřenský, Pavla Tomicová, Ivana Chýlková