Snímka O tele a duši, za ktorú si maďarská filmárka Ildikó Enyedi odniesla z Berlinale 2017 Zlatého medveďa, je originálna love story, čo sa začína tým, že dvaja ľudia nechcú spať spolu, ale vedľa seba. Je o dvoch „dokonalých neznámych“, ktorí sú uväznení vo svojich vlastných neistotách, hendikepoch a predsudkoch. Až dokým ich neoslobodí a nezblíži bizarná, ba priam mystická zhoda, ktorá sa odhalí za ešte čudnejších okolností.

Je to v tom kus krásnej naivity a nadpozemnského optimizmu, ale aj veľa neprikrášlenej priamosti a naturalistického realizmu. A je to určite jeden z najláskavejších filmov, aké môžete na práve prebiehajúcej prehliadke Be2Can vidieť.
Finančný riaditeľ bitúnka Endre (Géza Morcsányi) je z každodenného stereotypu v práci vytrhnutý znepokojivým pohľadom na novú kolegyňu – pôvabnú, ale odťažitú a neznesiteľne pedantnú Máriu (Alexandra Borbély). Rezervovaná blondínka u kolegov príliš sympatií nemá, jej odstup si vysvetľujú ako aroganciu a jej lipnutie na pravidlách im, prirodzene, pije krv. Endreho k nej, naopak, niečo zvláštne priťahuje, lenže každý pokus o nadviazanie rozhovoru končí trapasom.
KINEMAVIDEO4232.
Ich cesty sa však nečakane pretnú, keď v závode dôjde k záhadnej krádeži, na ktorej vyšetrovaní sa podieľa aj všetečná psychologička s nekonečným zoznamom nemiestnych otázok. Ukáže sa totiž, že kým v reálnom svete sú Endre a Mária naladení na celkom odlišné frekvencie, v snoch sa ako jeleň a laň spoločne túlajú zasneženým lesom...
Nie vždy sa podarí, aby názov filmu tak dokonale vystihoval jeho obsah, ako je to práve v tomto prípade. Ildikó Eneydi, ktorá snímku režírovala aj vybavila scenárom, na príbehu chorobne introvertnej, za to geniálne bystrej Márie a osamelého Endreho s chromou rukou perfektne zachytila esenciu oboch týchto neoddeliteľných zložiek ľudskej existencie. A nie len na samotných postavách, ale aj na prostrediach – či už ozajstných, alebo snových – v ktorých sa ich príbeh odohráva. Hlavné postavy sa pri tom stretnú na mieste, ktoré asi veľká časť divákov bude považovať za absolútne odpudivé, nasiaknuté smrťou, krvou a mrazivou rutinou.

Citlivejšie povahy je, hádam, vhodné varovať, že z bitúnku je tu viacero detailných výjavov, pri ktorých už niekoľko divákov v Maďarsku aj na festivaloch omdlelo. Celkový obraz to však dopĺňa absolútne presne a rozhodne nejde o žiadnu samoúčelnosť či nemiestny humor. Práve toto prostredie, totiž, nemilosrdne odhaľuje nesmiernu a tak často prehliadanú krehkosť- ako tiel, tak aj duší. A je tiež krásnym kontrastom so svetom snov, v ktorom sa odohrávajú nočné paralely životov ústrednej dvojice. V snovom lese, totiž, na rozdiel od úzkostného a potupného čakania na smrť na bitúnku, prežívajú zvieratá slobodu a mier. Napokon, rovnako, ako duše hlavných hrdinov...
Obzvlášť pútavá je postava Márie – mladej, inteligentnej a vzdelanej ženy, ktorá je však, evidentne, duševne kdesi na okraji autistického spektra. Zbližovanie s Endrem je pre ňu akýmsi zúfalým bojom s vlastnými démonmi. Sledovať, ako sa všemožne pokúša prekonať priepasť, ktorá ich oddeľuje (domácim nácvikom konverzácií, posluchom romantickej hudby aj sledovaním pornografie), je vtipné aj dojemné zároveň.

Alexandra Borbély, napokon, Máriu hrá naozaj skvostne, čo sa potvrdí aj pri dramatickom vyvrcholení filmu. Ale, okrem nemenej zaujímavej postavy aj hereckého predstaviteľa Endreho, je tu tiež viacero zaujímavých vedľajších postáv, ktoré každá svojim spôsobom k téme a pointe filmu prispievajú.
Film je tiež veľmi pekným príkladom toho, ako sa dajú aj absurdné a vyhrotené motívy, postavy a kulisy spracovať celkom bez kŕča a zrozumiteľne. Nemusíte byť, skrátka, žiadnym vyznávačom filmového artu či lyriky, aby ste dokázali dekódovať jeho symboliku, precítiť jeho hĺbku a objaviť jeho nehu na pozadí všadeprítomnej krutosti. Film O tele a duši si určite nenechajte ujsť.
A Teströl és Lélekröl (Maďarsko, 2017, 116 min.)Réžia: Ildikó Enyedi. Scenár: Ildikó Enyedi. Hrajú: Géza Morcsányi, Alexandra Borbély, Zoltán Schneider