Meno Wes Craven kedysi označovalo kvalitné horory. Pre tých z nás, čo sa už nejaký čas o filmy a hlavne o žáner hororu zaujímajú, bude jeho meno naveky späté s Nočnou morou z Elm Street. Pre nás mladších zase je jeho meno synonymom novej vlny hororu v podobe trilógie Vreskot. Avšak podobne ako Ridley Scott, aj Craven neustále osciluje medzi brakom a kultom a v poslednom čase sa zdalo, že sa naveky stratil v tom prvom. Avšak potom prišlo viac ako milé prekvapenie v podobne kvalitného thrilleru Nočný let, ktorý Cravena zase dostal do povedomia hororových fanúšikov.

 
Premisa (veľmi krátkeho) filmu je tak jednoduchá, ako je dokonalá – mladá Lisa Reisert (Rachel McAdams), ktorá sa stará o vážených hostí jedného luxusného hotela, kam onedlho zavíta aj vysoko-postavený vládny činiteľ, cestuje domov za otcom. Jej strach z lietania najskôr zjemní Jack (Cillian Murphy), príjemný mladý muž, ktorého Rachel náhodou stretne na letisku pred odletom a vedľa ktorého rovnakou náhodou sedí aj v lietadle. Táto psychická podpora sa však čoskoro zmení na teror, keď sa z inak príjemného Jacka hneď po štarte vykľuje terorista, ktorý jej prikáže premiestniť už zmieneného vládneho činiteľa do inej izby, inak nechá zabiť jej otca, pred ktorého domom čaká na jeho telefonát nájomný vrah. Uväznená v obrovskom lietadle a 10 000 metrov nad zemou nemá Lisa kam utiecť a koho volať o pomoc. Čas pristátia sa blíži a Lise zúfalo ubieha čas k nájdeniu riešenia, ktorým spacifikuje zločinca na vedľajšom sedadle a zabráni tak vražde.




Musím sa hneď na začiatku priznať, že som veľkým fanúšikom Wesa Cravena. Jeho Vreskot a Vrestkot 2 považujem za najlepšie horory, aké som videl. Ani nie tak vďaka ich strašidelnosti, ale vďaka zaujímavým a novátorským situáciám, ktorých obidva filmy obsahovali neúrekom. Nočný let sa vyznačuje rovnakými scénami – malý priestor lietadla, stiesnenosť, bezvýchodisková situácia. Vrah na sedadle vedľa hlavnej hrdinky v preplnenom lietadle, a napriek tomu neriešiteľný patový stav bez možnosti akcie alebo pomoci. Film vo svojej prvej polovičke dáva všetok priestor na vyniknutie hercom a obidvaja sa svojej úlohy zhostili na výbornú – Rachel McAdams, doteraz skôr známa z romantických komédií, tu podáva slušný herecký výkon, ktorý by som hodnotil na výbornú, nebyť dokonalého Cilliana Murphyho. Ten chlap ma svojim herectvom prekvapil už v Batman začína, a aj keď sa tomu dá len ťažko veriť, v Nočnom lete je ešte lepší, psychopatickejší a hrôzostrašnejší než bol ako Scarecrow. Zásluhu na tom samozrejme nemá iba on, aj scenár jeho postavu vynikajúco vykreslil – tichý, umiernený, a predsa neskutočne krutý a chladný zabijak.
 
Okrem vynikajúcich hercov je ďalším veľkým plusom prvej polovičky filmu scenár a dokonale vybudovaná atmosféra. Tá začína už na letisku príjemných spoznávaním sa medzi Lisou a Jackom, len aby potom urobila fantastickú otočku o 180 stupňov a stala sa absolútne mrazivou. Navyše scenár nešetril originálnymi šancami pre Rachel ako okabátiť svojho mučiteľa, a kontroval ich na výsosť logickými objavmi a reakciami z Jackovej strany (výpadok telefónov, atď.). Avšak vynikajúce herecké výkony, super zvraty scenára a dokonale gradujúca atmosféra počas letu netrvajú večne ... a ako skončí let, skončia aj tieto pozitíva.




Druhá polovička filmu zrazu zahodí za hlavu všetko originálne a pracne vybudované, a zmení sa šmahom čarovného prútika na lacnú naháňačku, aby sa na posledných 15 minút premenila ešte raz, tento raz na vyvražďovačku a lá Vreskot. Pokým sa Cravenovi nedá uprieť, že tieto rytmické zmeny zvláda režisérsky, scenáristicky je to už horšie. Spolu s pristaním lietadla ako keby scenárista Carl Ellsworth stratil všetko rozum a na diváka sa valia nielen jedno klišé za druhým (útek strmhlav cez letisko, potknutie sa v najnevhodnejšej chvíli, atď.), ale hlavne predvídateľné momenty (kde má loď asi skryté zbrane?) a patetické rozuzlenie príbehu s vládnym činiteľom (aké prekvapenie, on má rodinu a berie ju všade so sebou!). Rozuzlenie druhého príbehu o nebezpečenstve hroziace Rachelinmu otcovi (krátka cameo úloha Briana Coxa) je už o trochu lepšie, ale stále nedosahuje kvalít prvej polovice filmu. Navyše mi extrémne vadilo „motto“ posledných 15tich minút, že zbraň v dome všetko vyrieši. Napriek tomu nemožno záveru filmu odoprieť pozitívnu spriaznenosť s Vreskotom a zase raz napínavou hrou na mačku a myš medzi obeťou a jej trýzniteľom.
 
Hodnotiť Nočný let nie je vôbec ľahké. Čisto ako fanúšik thrillerov by som ho hodnotil na 8/10, keďže prvá polovička filmu bola skoro dokonalá (napätie, herecké výkony, atmosféra, logika), a prepadnutie druhej polovičky dokážem bez problémov ospravedlniť. Avšak ak mám Nočný let zhodnotiť čo najobjektívnejšie, musím uznať, že vďaka naozaj zlej druhej polovici filmu si viac ako 6/10 nezaslúži. Dokonalá prvá časť a hrozná druhá časť sa vyrovnajú, vytvoria priemerný film a len kvalitné herecké výkony darujú ten extra bod navyše. Jednoznačné odporúčanie môžem vysloviť fanúšikom dobrého thrilleru, ktorým logické skoky a nezrovnalosti v deji nedokážu zničiť zážitok z videného. Všetkým ostatným by som odporúčal po pristátí lietadla okamžite opustiť kino, keďže si môžu hravo domyslieť, ako sa film skončí aj bez sklamania sa z druhej časti príbehu.
 
 Red Eye (USA, 2005, 73 min.) Réžia: Wes Craven. Scenár: Carl Ellsworth. Kamera: Robert D. Yeoman. Hudba: Marco Beltrami, Tom Mesmer. Hrajú: Rachel McAdams, Cillian Murphy, Brian Cox, Jayma Mays, Angela Paton, Laura Johnso