Ben Stiller sa opäť naháňa po múzeu s mimoriadne presvedčivými exponátmi.

Pred tromi rokmi sa Ben Stiller vrhol do roly strážnika v múzeu, aby zistil, že sa tu odohrávajú najväčšie dobrodružstvá, keď sa nikto nepozerá. A že taký džob mu pomôže zachrániť kontakt so synom. Teraz už nie je obyčajným ničúrikom, v živote sa posunul ďalej. Do múzea sa vráti rozlúčiť sa s exponátmi na presťahovanie. No po zmene miesta výstavných kúskov z New Yorku do Washingtonu sa stane niečo nezvyčajné – jeden z oživených sa chce zmocniť nadvlády v komplexe a neskôr v celom svete. A keď je ex-strážnik Larry privolaný na pomoc kamošom, nemôže ich nechať v štichu.





 Megaúspešná Noc v múzeu si pýtala pokračovanie už mesiac od premiéry, lebo zarobila haldy peňazí. A pretože nie všetky nápady dokázala dotiahnuť do konca resp. ich naplno využiť a posledná tretina bola pomerne osviežujúca, črtala sa možnosť, že nový diel by mohol byť lepším filmom. Žiaľ, v snahe zaručiť si rovnaký recept na úspech sa rozhodli scenáristi i režisér Shawn Levy postúpiť rovnakým spôsobom a dvojka je vytvorená prakticky podľa rovnakej mustry.

Čo v praxi znamená, že zo začiatku si musíme odbyť opäť relatívne nudnú pätnásťminútovku s novým Larryho životom a až keď sú dobré exponáty v štichu, nastane dobrá zábava. Keď v múzeu nič nežije, je to stále nuda – pritom pokračovanie si môže nudné intro odpustiť. Navyše opäť chýba hlavná línia v scenári, na ktorú sú hádzané zábavné epizódky. V jednotke to nevadilo, no po jej explozívnom finále som čakal nadviazanie a väčšiu celistvosť. Pre máličko náročnejšieho diváka je to opäť premárnený potenciál množstva obsahu. Jasné konanie postáv s výnimkou zloduchov hľadáte márne. Množstvo dobrých paródií je vyššie, čo ocenia starší diváci – tentokrát ide o 300 či bojové scény z blockbustrov. 


Je škoda, že scenáristi objavili aj množstvo nových spôsobov spájania postáv, no veľmi ho nevyužijú. Skákanie do obrazov a momentky z iných svetov dobre presúvajú dianie mimo hranice statického a postupne klaustrofobického múzea, ktorým trpel sčasti aj prvý diel. I keď variabilita by mohla byť väčšia. Najmä kvôli veľmi krátkym výletom do iných dôb – keď sa už dostali do deja, mali ponúknuť viac. Čo je stále opakujúca sa výčitka voči novej i starej Noci v múzeu: prečo v nej figurujú desiatky postáv, keď sú tak slabo využité? Takto slúžia len ako zbrklá prehliadka, pričom sami vieme, že na mnohé exponáty v múzeu by ste potrebovali viac času. Ktorý vám ale scenáristi nedoprajú.
Na druhej strane sa to tu hemží americkými hrdinami a veľkými menami, čo je zrejme potreba tvorcov učiť deti americké dejiny hravým filmovým spôsobom. Zatiaľ čo jednotka bola pomerne všeobecná, druhá Noc ponúkne viac Indiánov, občiansku vojnu, mafiánov, Roosevelta, Lincolna a ďalších. Kto sa vyzná, bude takej zostave ťažko odolávať – no je otázne, ako sa na nej zabavia naše deti.


Stiller klasicky ťahá film na svojich pleciach a sekundujú mu extrémne drahé, no ničím výnimočné triky. Samotný komik je však v lepšej roli ako napríklad tematicky podobné filmy ako Inkheart či Bedtime Stories. Tam, kde je Brendan Fraser priemerný a Adam Sandler skúša svoje dospelácke triky, tu je Stiller ľahko uchopiteľný a ako sprievodca detským dobrodružstvom náramne vhodný.
Takže kto si absolvoval prvú Noc v múzeu, pokojne sa môže vydať aj na druhú. Čaká ho de facto 105 minút rovnako kvalitnej, t.j. ničím výnimočnej a ľahko nadpriemernej dobrodružnej zábavy.
PS – Ak môžete, určite sa vydajte do kina na digitálnu verziu. Zážitok z kryštalicky čistého obrazu je podstatne vyšší.
Night at the Museum 2: Battle of the Smithsonian (USA/Kan., 2009, 101 min.) Réžia: Shawn Levy. Scenár: Robert Ben Garant, Thomas Lennon. Kamera: John Schwartzman. Strih: Dean Zimmerman, Don Zimmerman. Hudba: Alan Silvestri. Hrajú: Amy Adams, Ben Stiller, Jonah Hill, Owen Wilson, Bill Hader, Robin Williams, Thomas Lennon, Hank Azaria