![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Štvrtok 27.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Alexander
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|

19. 12. 2005
Noc s nabrúsenou britvou

Noc s nabrúsenou britvou je návratom. Veľkým návratom do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy do hororového subžánru s názvom „slasher“ začali prispievať dnes už legendy formátu Wes Cravena (Last House on the Left), John Boormana (Deliverance), Tobe Hoopera (Texaský masaker motorovou pílou, Eaten Alive) ako aj ich európskych (hlavne Taliani) „giallo“ kolegov napr. Mario a Lamberto Bava (Demons 1,2), Lucio Fulci (Zombie 2, The Beyond, House by the Cemetary) či pravdepodobne najtalentovanejší z nich – Dario Argento (Suspiria, Deep Red, Tenebrae). Vyššie menované inšpiračné zdroje sú u mladého francúzskeho režiséra Alexandre Aja veľmi ľahko identifikovateľné. Aja totiž nenakrútil žiadnu x-tú modernú teenagerskú vyvraždovačku, kde viac ako o strach či napätie ide o vtipné odpisové hlášky, odhalené poprsia a popkultúrne, citáciami podporené pomrkávanie na diváka, ale čistý, ničím neriedený, mimoriadne krvavý ultraslasher. Prísadou je jednoduchý dej a na charakter ploché postavy, avšak vyvážené tým najpodstatnejším, čo robí filmy daného žánru obľúbenými u svojich priaznivcov - čo možno najväčším gorefestom.
Podobne ako Hooperov Texaský masaker a Cravenov The Hills Have Eyes aj Noc s nabrúsenou britvou z prostredia "vidieckeho buranstva" vyprodukovala úchylného zabijaka, ktorý vzhľadom na to, že v jeho svete na mape "krajiny nikoho" sme cudzincami my, nepotrebuje svoju identitu maskovať - týmto vymedzením filmového priestoru je zároveň daný aj základný rozdiel oproti typickým vyvražďovačkám z mestského prostredia. Rovnako „porcovacie" aktivity zabijaka (v presvedčivom podaní Philippe Nahona, ktorý podobné postavy brutálneho „masiära“ stvárnil v Noeho filme Zvrátený a hlavne v drsnom Seul contre tous) nie sú motivované nudou a túžbou mestských vrahov otestovať svoju inteligenciu a sofistikovanú efektívnosť, ale vychádzajú z jeho vnútra, nemajú racionálny dôvod a práve o to sú hrozivejšie. Nahonov zabijak nevysvetľuje a takmer nehovorí, ale iba koná, čo vo výsledku smerom k divákovi predstavuje oveľa intenzívnejší zážitok.
Z hľadiska žánru je osviežujúcim a vítaným faktom, ako film niektorými prvkami neostáva iba v starých koľajach, ale z časti vchádza na pôdu moderných slasherov (obeť postupne preberajúca aktivitu). Rovnako možno oceniť (hlavne zo začiatku) prevracanie zabehaných klišé, typické pre žánrovo podobne ladené snímky (čakáte, že sa niečo stane, pritom sa to nestane a opačne – napr. scéna na húpačke pred domom). Pochváliť treba aj minimalistickú, ambientne podprahovú hudbu, ktorá v kombinácii so správnym nasnímaním priestoru len podtrháva hustnúcu atmosféru. Celé to korunuje užitie poctivej ručnej práce pri tvorbe gore efektov. Ich prevedenie mal na starosti maskérsky veterán Gianetto de Rossi, svojho času častý spolupracovník spomínaného majstra krutosti Lucia Fulciho ako i Sergia Leoneho pri Vtedy na Západe. Zastúpenie a hlavne intenzita účinku gore efektov je vo filme bez preháňania v tak vysokej miere, ktorá v mainstreamovom prúde nedávnej minulosti nemá konkurenciu (zaostáva aj Saw).
Žiaľ, spomínané obmieňanie žánrových pravidiel dopadlo veľmi negatívne v rámci celkovej štruktúry príbehu, kedy autori efektnú a silnú jednoduchosť úplne zabili záverečným twist efektom. Osobne som ho tušil už od „podozrivého" úvodu a bol som sklamaný, že som sa nemýlil. Horšie je však to, že záverečný bod zvratu spätne na veľa miestach úplne knokautuje logiku a zbytočne sa snaží spraviť z filmu niečo viac, než dovtedy úspešne bol.
Noc s nabrúsenou britvou je aj napriek doslova debilnému záveru vydarenou európskou odpoveďou na americké nudné vyvražďovačky z posledného obdobia. Ak máte chuť užiť si na veľkom plátne strach, napätie a poriadnu dávku červených krviniek, lepšieho kandidáta nenájdete. Minimálne do Ajovho nasledujúceho projektu – remaku Cravenovho vyššie spomínaného The Hills Have Eyes. O tom, že na tento tridsaťpäť rokov starý krvák je práve Aja tou najsprávnejšou voľbou presvedčila producentov práve Noc s nabrúsenou britvou. Ako ukázala prvá testovacia projekcia remaku pred manažérmi štúdia možno až príliš skvelou voľbou, pretože tí ju po zhliadnutí zdesení poslali okamžite do strižne na prestrihanie. Údajne obsahovala také množstvo neriedeného násilia a brutality, že aj rating R by zďaleka nepostačoval na jej vyjadrenie. Ale to je už iný príbeh z inej galaxie – konkrétne z budúcoročnej truhlice filmových premiér... .
Haute tension (Francúzsko, 2003, 91 min.) Réžia: Alexandre Aja. Scenár: Alexandre Aja, Grégory Levasseur. Kamera: Maxime Alexandre. Hudba: Francois Eudes. Hrajú: Cécile De France, Maiwenn, Philippe Nahon, Franck Khalfoun, Andrei Finti, Oana Pellea, Marco Claudiu Pascu
Noc s nabrúsenou britvou
Autor: Adrián Žiška
Zdroj: Kinema