|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. 03. 2008
Noc patrí nám
V Hollywoode si potrpia na príbehy o veľkých a správnych hodnotách. Často bohužiaľ pramálo záleží, ako sú divákom podané, dôležité je predsa niečo iné. Do kategórie najposvätnejších hodnôt celkom určite patrí rodina. O nej Američania rozprávajú veľa a radi. Veď aj v Biblii sa o nej píše. James Gray servíruje biblické podobenstvo o márnotratnom synovi zasadené do moderných kulís v podstate nemoderným spôsobom.
Karty sú jasne rozdané od začiatku. Bobby Green (Joaquin Phoenix) prevádzkuje nočný klub v Brooklyne, ktorého majiteľom je ruský podnikateľ Marat Bužajev (Moni Moshonov). Na konci 80. rokov sa, tak ako všade, aj tu predávajú drogy. Miestny obchod má pod palcom Vadim Nežinskij (Alex Veadov), Maratov synovec. Bobby sa o ich kšefty spočiatku nezaujíma. Dokonca keď ho osloví jeho vlastná rodina, brat Joseph (Mark Wahlberg) a otec Albert (Robert Duvall), členovia policajného zboru, vzpiera sa spolupráci s nimi. Koniec koncov ako priezvisko používa matkine dievčenské meno, aby nebol spájaný s políciou. Okolnosti ho však „donútia“ zvoliť si stranu. Ako to už v podobných príbehoch býva, jeho voľba nie je úplne jednoduchá. Bobby rozhoduje nielen o svojom osude, ale hneď o viacerých osobách na oboch stranách barikády, v neposlednom rade aj o svojej priateľke Amade (Eva Mendes)...
Tvorcovia zrejme rátali s tým, že príbeh osloví divákov práve svojou jednoduchosťou a v istom zmysle slova klasickosťou, resp. že zaujmú tú časť obecenstva, ktorá od kina očakáva niečo iné než bombastickú efektnosť. Stavili na priamočiare rozprávanie plynúce nerušene z bodu A do bodu B, pričom sa nesnažili za každú cenu ho zatraktívniť. Ani herecké obsadenie, hoci pre mňa osobne nie nezaujímavé, nepochádza vo všeobecnosti z kategórie divácky najlákavejšieho. Trailer síce proklamuje, že predstavitelia mužských hlavných úloh sú „oscaroví“, no to ešte doláre z peňaženiek neťahá. Iste, film sa takto lepšie promuje, ale o prvoplánovej snahe nalákať diváka do kina sa rozprávať nedá. Mark Wahlberg predsa len nie je Matt Damon. Ale o to nejde.
Apropo, trailer. Ak ste ho videli, viete presne, čo môžete od Noc patrí nám očakávať. Pri sledovaní vás potom nemá prakticky čo prekvapiť. Obrázky plynú jeden za druhým, miestami pomalšie, miestami živšie, celkovo však nevyvážene, a to je asi tak všetko. Akčných scén je pomenej, čo nie je vyložene na škodu. V každom prípade, niektoré, najmä vypäté momenty, sú pravdepodobne celkom nepravdepodobné, ale ani o to tu nejde. Noc patrí nám nie je dokument o newyorskom policajnom zbore, fungovanie inštitúcie nemusí byť preto zobrazené vierohodne. Nemusíte byť veľkými znalcami reálií, aby ste si niekoľko nezrovnalostí všimli. Ak sa ponad to prenesiete, na diváckom zážitku vám to zrejme nepridá, no aspoň vám to z neho neuberie. To isté platí aj pre naivné vykreslenie ruskej mafie. Ruskú mafiu uvidíte inak, v hlavnej úlohe, v Cronenbergových Východných prísľuboch. Ale to už trochu odbiehame...
Vráťme sa k hercom. Z ústredného kvarteta (mužské trio a Eva Mendes) to pre mňa vychádza najlepšie na Joaquina Phoenixa. Napriek tomu, že jeho postava je až príliš „cítiť papierom“, hrá veľmi solídne. Z toho, čo mu ponúkal scenár, sa snaží vyžmýkať úplne všetko a treba uznať, že sa mu to darí. Ako márnotratný syn dostáva v podstate aj najviac priestoru. V spoločných scénach Phoenix vyčnieva nielen nad Wahlbergom, ale aj nad Duvallom. Tí nehrajú zle, a sólové scény zvládajú s prehľadom, no predsa len, pri styku s Phoenixom je viditeľný rozdiel. Wahlberg si viac-menej zopakoval úlohu z Na druhej strane, posun či zmena v jeho prejave sú vo výsledku nulové. Takpovediac zo zálohy prekvapuje Eva Mendes, ktorá sa snaží zaujať nielen ladnými krivkami, ale aj herectvom. Treba povedať, že tu nie je iba na okrasu, ale darí sa jej vystihnúť postavu aj s jej (záverečnou) dilemou a v scénach s Phoenixom to medzi nimi utešene iskrí.
Keď sa to vezme ako celok, netreba čakať žiadne zázraky. Podobných filmov je naozaj neúrekom a v tomto je iba veľmi málo pridanej hodnoty. Iba tí Phoenix a Mendes z toho vytŕčajú (v dobrom slova zmysle). Ale nebudem vás zlomyseľne odrádzať. Na jedno pozretie neuškodí, hoci môže trochu nudiť. Ak chcete, pridajte si bod navyše za spomínaných hercov, zvyšok je iba čisto-čistý šedý priemer.
We Own The Night (USA, 2007, 117 min.) Réžia: James Gray. Scenár: James Gray. Kamera: Joaquin Baca-Asay. Hudba: Wojciech Kilar. Hrajú: Joaquin Phoenix, Eva Mendes, Mark Wahlberg, Robert Duvall, Alex Veadov, Dominic Colon, Oleg Taktarov
Karty sú jasne rozdané od začiatku. Bobby Green (Joaquin Phoenix) prevádzkuje nočný klub v Brooklyne, ktorého majiteľom je ruský podnikateľ Marat Bužajev (Moni Moshonov). Na konci 80. rokov sa, tak ako všade, aj tu predávajú drogy. Miestny obchod má pod palcom Vadim Nežinskij (Alex Veadov), Maratov synovec. Bobby sa o ich kšefty spočiatku nezaujíma. Dokonca keď ho osloví jeho vlastná rodina, brat Joseph (Mark Wahlberg) a otec Albert (Robert Duvall), členovia policajného zboru, vzpiera sa spolupráci s nimi. Koniec koncov ako priezvisko používa matkine dievčenské meno, aby nebol spájaný s políciou. Okolnosti ho však „donútia“ zvoliť si stranu. Ako to už v podobných príbehoch býva, jeho voľba nie je úplne jednoduchá. Bobby rozhoduje nielen o svojom osude, ale hneď o viacerých osobách na oboch stranách barikády, v neposlednom rade aj o svojej priateľke Amade (Eva Mendes)...
Tvorcovia zrejme rátali s tým, že príbeh osloví divákov práve svojou jednoduchosťou a v istom zmysle slova klasickosťou, resp. že zaujmú tú časť obecenstva, ktorá od kina očakáva niečo iné než bombastickú efektnosť. Stavili na priamočiare rozprávanie plynúce nerušene z bodu A do bodu B, pričom sa nesnažili za každú cenu ho zatraktívniť. Ani herecké obsadenie, hoci pre mňa osobne nie nezaujímavé, nepochádza vo všeobecnosti z kategórie divácky najlákavejšieho. Trailer síce proklamuje, že predstavitelia mužských hlavných úloh sú „oscaroví“, no to ešte doláre z peňaženiek neťahá. Iste, film sa takto lepšie promuje, ale o prvoplánovej snahe nalákať diváka do kina sa rozprávať nedá. Mark Wahlberg predsa len nie je Matt Damon. Ale o to nejde.
Apropo, trailer. Ak ste ho videli, viete presne, čo môžete od Noc patrí nám očakávať. Pri sledovaní vás potom nemá prakticky čo prekvapiť. Obrázky plynú jeden za druhým, miestami pomalšie, miestami živšie, celkovo však nevyvážene, a to je asi tak všetko. Akčných scén je pomenej, čo nie je vyložene na škodu. V každom prípade, niektoré, najmä vypäté momenty, sú pravdepodobne celkom nepravdepodobné, ale ani o to tu nejde. Noc patrí nám nie je dokument o newyorskom policajnom zbore, fungovanie inštitúcie nemusí byť preto zobrazené vierohodne. Nemusíte byť veľkými znalcami reálií, aby ste si niekoľko nezrovnalostí všimli. Ak sa ponad to prenesiete, na diváckom zážitku vám to zrejme nepridá, no aspoň vám to z neho neuberie. To isté platí aj pre naivné vykreslenie ruskej mafie. Ruskú mafiu uvidíte inak, v hlavnej úlohe, v Cronenbergových Východných prísľuboch. Ale to už trochu odbiehame...
Vráťme sa k hercom. Z ústredného kvarteta (mužské trio a Eva Mendes) to pre mňa vychádza najlepšie na Joaquina Phoenixa. Napriek tomu, že jeho postava je až príliš „cítiť papierom“, hrá veľmi solídne. Z toho, čo mu ponúkal scenár, sa snaží vyžmýkať úplne všetko a treba uznať, že sa mu to darí. Ako márnotratný syn dostáva v podstate aj najviac priestoru. V spoločných scénach Phoenix vyčnieva nielen nad Wahlbergom, ale aj nad Duvallom. Tí nehrajú zle, a sólové scény zvládajú s prehľadom, no predsa len, pri styku s Phoenixom je viditeľný rozdiel. Wahlberg si viac-menej zopakoval úlohu z Na druhej strane, posun či zmena v jeho prejave sú vo výsledku nulové. Takpovediac zo zálohy prekvapuje Eva Mendes, ktorá sa snaží zaujať nielen ladnými krivkami, ale aj herectvom. Treba povedať, že tu nie je iba na okrasu, ale darí sa jej vystihnúť postavu aj s jej (záverečnou) dilemou a v scénach s Phoenixom to medzi nimi utešene iskrí.
Keď sa to vezme ako celok, netreba čakať žiadne zázraky. Podobných filmov je naozaj neúrekom a v tomto je iba veľmi málo pridanej hodnoty. Iba tí Phoenix a Mendes z toho vytŕčajú (v dobrom slova zmysle). Ale nebudem vás zlomyseľne odrádzať. Na jedno pozretie neuškodí, hoci môže trochu nudiť. Ak chcete, pridajte si bod navyše za spomínaných hercov, zvyšok je iba čisto-čistý šedý priemer.
We Own The Night (USA, 2007, 117 min.) Réžia: James Gray. Scenár: James Gray. Kamera: Joaquin Baca-Asay. Hudba: Wojciech Kilar. Hrajú: Joaquin Phoenix, Eva Mendes, Mark Wahlberg, Robert Duvall, Alex Veadov, Dominic Colon, Oleg Taktarov
Noc patrí nám
Autor: Michal Michalovič
Zdroj: Kinema