Kvalitný upírsky horor na začiatok roka? Hm, sen nejedného fanúšika. Ale prečo nie, tento rok sa plní hneď v prvých týždňoch...

Recenzovať tretí horor v rade týždeň po týždni odzrkadľuje viacero faktov. Napríklad zhodu okolností a presvedčenie, že žáner nie je mŕtvy. Alebo že existujú a prežívajú viaceré subžánre – tínedžerské vyvražďovačky a la Black Christmas, akčné cross-overy a la AVP 2, či aj príspevok z kvalitnejších sfér. Práve ním sa stáva 30 dní dlhá noc potvrdzujúca aj zvláštny stret hororov troch distribútorov v krátkom odstupe. Ak by prišli v inom poradí a vrcholili slabým kúskom, trafil by jedného diváka či recenzenta šľak. No takto je všetko v poriadku a obaja môžu byť spokojní.
                             


30 dní dlhá noc rozpráva štylizovaný príbeh o mestečku Barrow, na ktoré padá každý rok polárna noc dlhá cca mesiac. To sa vám zrazu tesne po obede zatiahne obloha tmavou plachtou noci a len mrznúci obyvatelia či padajúce vločky ukazujú pohyb či známky života. Iste, všetci normálni jedinci štartujú autá a chcú sa dostať k svojim blízkym v teplejších a svetlejších krajoch. Kiežby také šťastie stretlo aj šerifa mestečka Ebena Olesona. Ale ten musí ostať až do konca, resp. si tieto nekonečne tmavé obdobia odkrútiť v záujme bezpečnosti. No zaistiť ju bude nesmierne ťažké, keď sa na mestečko valí banda upírov odhodlaná doslova piť krv a mrzačiť krehké telá...
Po scenáristickej línii opäť nič výnimočné či originálne, ale ruku na srdce, to divák ani nečaká. Pokiaľ sa vydáte na horor, potrebujete iba ako-tak držiaci tmel a atribúty kvality pripisujete inde. Iste, nalinkovaná vyvražďovačka či variácia na už videné vás v strehu príliš neudrží, ale tou 30 dní dlhá noc vlastne nie je. Je to graficky príťažlivý, násilný horor rešpektujúci pravidlá hry – a úspešný aj v časti napínavej, kde sa ešte neznámy nepriateľ zakráda v netušiacej blízkosti i v brutálnejšej eliminácii, či už zo strany upírov alebo niektorých obetí meniacich sa na hrdinov či prežívajúcich o pár desiatok minút dlhšie v porovnaní s ostatnými. Netreba tu soliť žiadnu prepotrebnú psychológiu či pohľad do duše vraha, pretože ich je tu príliš veľa. Jednoznačný ťah na bránu poteší, resp. je v tomto žánri vyžadovaný. 30 dní dlhá noc ho plní tak na 70-80%.


Po výbornom prológu nastáva nasadenie polárnej noci, atmosféricky fantastický začiatok, príchod upírov a potom kvalitný zážitok. Problémy môžu byť dva – určite ste si všimli stopáž 113 minút. Osobne ju kvitujem, ale niektorí by z filmu dobrých 15 minút vystrihli. Súvisiacim tŕňom v oku totiž môže byť vykresľovaný vzťah ústrednej dvojice – šerifa Ebena a požiarničky Stely. Práve ten dianie spomaľuje, sústredí ho z hororu na pár chvíľ preč, na puto páriku, o ktorom neviete až do konca, či nemôže niekto z nich padnúť za obeť, pretože pri dlhej stopáži a snahe šokovať, by to nebolo odveci. Ale ako vravím, ja ho oceňujem ako určité oživenie a starostlivosť aspoň o dvoch hrdinov, pretože zvyšok, či už v radách obetí alebo ich vrahov-upírov, je skutočne dosť schematický.
Patrí sa pripomenúť, že 30 dní dlhá noc vznikla podľa krvavého komiksu. To len na margo vizuálu, ktorý je lepší oproti mnohým lacným či stredným projektom, ktoré vrhajú na dianie priemernú sivú či modro-zelenú farbu a snažia sa tváriť cool, viď. dvojica Underworld. Kvalitný komiks transformuje režisér David Slade úspešne v celej stopáži. Z komiksu si prebral niektoré nápady a lokácie, no solídny výsledný dojem zabezpečuje svojou tvorivosťou. Atmosféra je totiž po väčšinu stopáže (ale keďže je takmer dvojhodinová, nie stále) správne napätá a práve zasnežená lokácia je na plátne vykresľovaná ako súčasť deja veľmi dobre. Toto je zvláštne miesto zemegule z viacerých dôvodov a práve na ňom sa v pomalých minútach dostanete k akcii. Podobná letargia načrtnutá v Insomnii tu pár desiatok minút pekne funguje. A potom prichádza kontrastný zvrat a séria upírskych náletov – tá je pre zmenu dravá, nespútaná a neberie si žiadne servítky. Ale netreba sa báť o samoúčelnosť v štýle Saw, skôr o kvalitnejšie podanie.


K dobrému hodnoteniu prispieva aj slušné obsadenie. Josh Hartnett do tejto nevyrovnanej partie ľudí vs. upíri naskakuje s veľkou sekerou, zarastenou tvárou, no správnou odhodlanosťou. Nie je to strhujúci dramatický výkon, ten sa snaží skôr potláčať, ako to on vie sám. Ale podobne ako v Sin City, dokáže sa vryť do pamäti a tu má aj oveľa viac priestoru. Melissa George je milým prekvapením a po množstve vedľajších roličiek si konečne berie slušnú pozíciu a výlet váženého herca Danny Hustona do tohto žánru je neortodoxné, no vhodné riešenie.
30 dní dlhá noc nie je nezabudnuteľný či stopercentný kúsok, tých sa už v súčasnosti urodí veľmi málo, ak vôbec. No najmä v prvej polovici buduje fantastickú atmosféru, ktorú ponúkali klasické horory 70. a 80. rokov (mrazivé prostredie odkazuje napríklad na Vec). Tú potom skombinuje s dravým graficko-akčným prístupom poslednej dekády a výsledkom je silno nadpriemerný horor. Ak ste priaznivec žánru, či si myslíte, že táto kategória už nemá čo ponúknuť, rýchlo do kinosály.
30 Days of Night (Nový Zéland/USA, 2007, 113 min.) Réžia: David Slade. Scenár: Steve Niles, Stuart Beattle, Brian Neslon. Kamera: Jo Willems. Hudba: Brian Reitzell. Hrajú: Josh Hartnett, Melissa George, Danny Huston, Ben Foster, Mark Boone Junior