Kto je Juan Antonio Bayona? Rodák z Barcelony, ktorý má za sebou pár filmov – v našich kinách sa ukázal jeho Sirotinec, ale inak jeho prácu pozná málokto. No hlavu hore, Nič nás nerozdelí je perfektne zrežírovaný film o prírodnej katastrofe a boja jednej rodiny za prežitie.Predlohou pre príbeh je známa katastrofa na konci roka 2004 v Thajsku. Päťčlenná rodina sa vydá oddýchnuť si od stresu do Ázie, kde chcú tráviť pokojné Vianoce v trópoch. Rezort je fantastický, traja synovia sa nevedia nabažiť mora a aj manželia Maria a Henry si prídu na svoje. Ale už dva dni po Štedrom večeri sa valí na juhovýchodné pobrežie masívna vodná smršť. Zasiahne rodinný komplex s titulnou rodinou: najprv rodinou otrasie prvý náraz tsunami, potom ich čaká následný boj o existenciu na zdevastovanom mieste, kde nič nefunguje a ostáva iba ľudské utrpenie.

KINEMAVIDEO1730.J. A. Bayona má rád horor a napätie, preto bola jeho voľba pre Lo Impossible takmer stávkou na istotu. Tento španielsky borec si nekladie žiadne prekážky, diváka chce emotívne šokovať hoci už v prvej polhodine. Niektorí diváci sa však môžu obávať, do akej miery sa majster hororu dokáže orientovať aj v oblasti žmýkania dramatických emócií, vypätia na pokraji síl či melodrámy.

Ako však postupne sledujete Nič nás nerozdelí, zisťujete ako si Bayona postrážil film v oboch častiach. Tá prvá vzbudzuje predovšetkým očakávania – je neskutočné vidieť ako nepokojne vie Bayona popretkávať prvé desiatky minút filmu a po prvotnej pohodičke najprv vytvára postupne pocit niečoho hrôzostrašného sprevádzaný citlivou hudbou. A potom nechá udrieť masívnu vlnu vody, ktorú vídate na obrázkoch a plátno zavalí skutočná hrôza. Neskutočne intenzívne snímanie katastrofy sprevádzané brilantnými efektmi – širokoúhly formát 2,35 konečne dostáva po rokoch parádny význam. Vodná smršť je nemilosrdná; keď udrie, vznikne chaos, ktorý sugestívne opantá vás ako divákov a okamžite vás katapultuje na miesto činu. Túto scénu musíte vidieť v kine, lebo od čias Titanicu či bombardovania Pearl Harbor tu nebola taká ukážka skazy (Pí a jeho život má tento rok nenormálnu konkurenciu, ktorá ho pri sotva tretinovom rozpočte aj dokáže poraziť).Čo nasleduje potom? Beznádej. Odlúčenie členov rodiny. Vynikajúce herecké výkony. Napätie síce opadne, ale Bayona ukazuje, že žáner melodrámy, do ktorého pomerne elegantne prejde, mu nerobí žiadny problém. Priam naopak. Zo svojich hrdinov chce žmýkať emotívne maximum, ale nie za cenu lacného utierania sĺz z tváre. Viac ako prázdne objatia necháva vyniknúť Bayona skôr utrpenie jednotlivých členov rodiny a ide pomaly až do hororových momentov (svoj pôvod veru nezaprie) – žiadne hnusné zlomeniny, ale krvavých scén je viacero.

Naomi Watts podáva zďaleka najlepší výkon, jej Marii veríte rany na duši (ukrutná bolesť zo stratených synov) i na tele (krvácajúca noha). Jej séria nervydrásajúcich chvíľ vás dostane, toto je poctivé herectvo i zaslúžená oscarová nominácia. Hneď na druhom mieste stojí Tom Holland, pôsobivý nováčik, ktorého čaká predovšetkým skoré dospievanie v nečakanej situácii. Jeho nutná premena v správaní i na poli katastrofy je dobrým motívom pre mladíka a odvádza v ňom veľmi presvedčivú kreáciu. Dokonca v kategórii mužských hereckých výkonov vedie aj nad tradične dobrým Ewanom McGregorom, ktorý však z tejto trojice tlačí na citovú pílu najviac.Mnohí diváci sa obávajú, že toto je film, kde je už podľa traileru natlačené neskutočné množstvo pátosu a emocionálnych veľkých scén, o to viac budú prekvapení výslednou podobou. Čakajú tu dve tváre filmu: neskutočne napínavá s parádnou katastrofou a melodráma so silnými hereckými výkonmi, kde dostane päťčlenná rodina zabrať medzi obrovskými vlnami vody, vlastného strachu a zmien v povahách. Nie je to typické oscarové žmýkanie sĺz, ale veľký sugestívny príbeh.VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIULo imposible (Španielsko, 2013, 114 min.)Réžia: Juan Antonio Bayona. Scenár: Sergio G. Sánchez. Kamera: Óscar Faura. Strih: Elena Ruiz. Hudba: Fernando Velázquez. Hrajú: Naomi Watts, Ewan McGregor, Tom Holland, Marta Etura, Oaklee Pendergast, Samuel Joslin, Geraldine Chaplin