Osud si zvykol, že divákov zaujme a zarobí, aj keď bude štyri filmové pokračovania variť rovnakú vodu. Svoj drahocenný, kedysi kreatívny nápad (aj keď s niečím podobným predtým pracoval už Omen) posúval na pomalej priamke od mrazivého trileru k akčnej vyvražďovačke, pridal 3D, litre lacnej krvi a podobne lacných hercov. V schéme zmarená hromadná nehoda, stretnutie budúcich obetí na pohrebe/ spomienkovej slávnosti, smrť, smrť, smrť, dynamické finále - smrť krát 5, pointa a smrť prichádza do kín už piate pokračovanie hororového rozpúšťača mozgu. Skon nudou sa síce zdá skutočne byť nezvratný, ale nádej umiera až po záverečných titulkoch.


Netreba byť jasnovidcom, aby ste vedeli, že Nezvratný osud 5 začne nešťastnou náhodou, následkom ktorej umrie obrovské množstvo ľudí. Sam spolu s kolegami odchádza na firemný výlet a počas prejazdu cez preplnený most, mimochodom nachádzajúci sa vo Vancouvri, ho Osud obdarí víziou a zachráni tak zopár šťastlivcov. Bolo im ale súdené prežiť? Smrť je naštvaná a tak si pre zachránených pripravila niekoľko krvavých prekážok. Medzitým sa Sam pokúša udržať vzťah s Molly, získať prax v Paríži (prečo len bolo to mesto takým strašiakom v tejto sérii?) a dokázať svoje psychické zdravie pred vyšetrovateľmi nehody. Na scéne sa zjavuje aj tajomný hrobár s chrumkavými pikoškami týkajúcimi sa Smrti a jej praktík.

Štatisticky si tentoraz Osud viedol slušne, za režiséra určil Cameronovho kamaráta, Stevena Qualea. Inteligenčný kvocient Smrti (ako aktívnej filmovej postavy) tiež stúpol aspoň o 30 bodov, smerom presne do kamery lieta menej končatín, postavy sú o niečo ľudskejšie (v rámci filmového sveta pochopiteľne) a tempo sa prekvapivo spomalilo. Uvidíme, či minimalizovanie stupidity deja nepoškodí tržbám. Aj keď dialógy stačí počúvať na štvrtinu ucha a postavy zjavne nemajú rodiny. Sviežo pôsobí nové pravidlo, na základe ktorého by potenciálne obete mohli vraždou ušetriť svoj život, využije sa ale iba sporadicky, čo je škoda, lebo sa núka atraktívny morálny konflikt.Epická deštrukcia niekoľko tisíc ľudských tiel sa zredukovala na oveľa efektnejšiu schovávačku v kuchyni plnej vražedných nástrojov. Rovnako, úvod so zrútením mosta je nakrútený o niečo mrazivejšie a patrí k lepším v rámci série, spolu s lietadlom a diaľnicou. Smrť si v piatom dieli vybrala menšiu skupinu "vyvolených" a ich úmrtia vykonštruovala poctivejšie než minule. Scény s laserovou operáciou oka a akupunktúrou znechutia až do bodu, že si ich zapamätáte. Sú to presne tie momenty, kvôli ktorým diváci zaplatia lístok  a o ktorých (keby sme na prelome tisícročí) by sa hovorilo na diskusných fórach. Finálna pointa je tiež v istom zmysle prekvapivá, aj keď by ma viac šokovalo, keby niekto na konci filmu prežil. Spomedzi obetí možno spoznáte sympatickú seriálovú dvojicu Emma Bell a Nicholas D´Agosto, hororových fanúšíkov zas poteší účasť Candymana, Tonyho Todda. Hudba v sérii ale už dávno nie je taká desivá, odkedy skladateľku Shirley Walker nahradil rutinér Brian Tyler.

Nezvratný a strmý úpadok hororových sérií sa Osudu v tomto prípade podarilo stlmiť. Piaty diel tak v porovnaní so svojím brakovým predchodcom žiari, aj keď kvalít pôvodného filmu nedosahuje ani zďaleka. Som presvedčený, že šiesty diel vznikne a Osud pokročilej číslovke asi nepridá dôveryhodnosti v rámci kvality. Ako som už ale napísal, nádej umiera až po záverečných titulkoch. Tentoraz tesne, ale prežila.