Nežnosť je nový film s Audrey Tautou a spočiatku vás môže mátať myšlienka, kedy sme videli tú výbornú herečku na plátne naposledy? Akoby sa časy recenzovania Amélie, Ľúbi ma... či aj Príliš dlhých zásnub zdali také vzdialené...Jej nová hrdinka Nathalie má všetko, čo môže žena v jej veku chcieť: krásu, fajn prácu, manžela. Idylka pominie po partnerovej smrti – a robotou sa snaží vytrhnúť z letargie. Tlmenie emócií jej ide relatívne dobre, až po rokoch dá nečakane pusu kolegovi. Je to zvláštne spojenie dvoch ľudí, ktoré čelí mnohým prekážkam i predsudkom typu vzťah na pracovisku alebo nevyrovnané šance. No zároveň je to azda šanca, ako sa môže stroskotaná duša zahojiť a Nathalie posunúť vpred...

KINEMAVIDEO1539.
Nežnosť má zaujímavú premisu, no miestami bizarné spracovanie. Vyššie uvedený popis obsahu je síce zhutnený, no zároveň značne nevyrovnaný. Fakt, že hrdinka má padnúť do dlhého smútku si autori zobrali príliš k srdcu a akcentujú ho takmer polovicu filmu. Strata milovanej osoby je potrebná pre rozvinutie deja, ale viac ako 30 minút sa budeme utápať v minulosti Nathalie, chvíľu krásnej, potom mizernej – a na plátne sa takmer nič nedeje. Jasné, empaticky sa máme ponoriť do jej stavu a vycítiť, že každý nový začiatok môže byť ťažký. Ale je to zdlĺhavé spracovanie témy v pomere k spotrebovanému filmovému materiálu a najmä obeť slabého strihu.Náročná dráma však nie je jediný žáner filmu. Neskôr sa dokáže vykresliť aj ako milá komédia, inokedy sa chce podobať legendárnej Amélii. Oscilácia medzi žánrami sa prejavuje vo väčšine stopáže a až pri pohľade na záverečné titulky zrejme vidno indíciu a dôvody. Nežnosť nakrútila dvojica bratov, ktorí sa zrejme striedali pri režírovaní a každý sa zameral na jednu líniu – akoby jeden realizoval vážnu, druhý veselú a na konci dali dokopy svoje časti. Niektorí diváci budú namietať, že tento postup je dobrý, podobne ako život chcú striedať ľahké i ťažkopádne momenty.

Nežnosť nemá problém, že mení veselé a smutné chvíle, ale že nezapadajú do seba a opätovne je na vine aj nie príliš šikovný strih. Dlhé, málo výpovedné scény sú bežné pre polovicu filmu a keď sa prehupne do druhej časti, kde má budovať nový vzťah a má už do titulkov málo času, rovnako si nevie švihnúť a len tápa ako dvojica hrdinov. Je to obrovská škoda, pretože suché spracovanie občas razantne pretnú silné momenty typu spomínaná pusa Natalie kolegovi alebo ich prvé kroky vo vzťahu, ktoré pomaly pripomínajú súťaž „kto z nás je ostýchavejší“.Nápad dať dokopy dva úplne odlišné charaktery a nechať ich bojovať s etickým kódexom vzťahu na pracovisku i vlastnou náturou je veľmi dobrý. Smutné chvíle i výrazné momenty podčiarkuje dobrá hudba a občas príde troška emócií. Ale to je málo. Málo na 108 minút, málo na taký dobrý námet, ktorý len plynie, no ani jeden režisér ho nedokázal poriadne uchopiť a nechať vyniknúť.

Zaujímavý casting na čele s Audrey Tautou predstavujúcu ďalšiu milovanú hrdinku, ktorá sa dokázala empaticky vložiť do svojej postavy a budete jej veriť každú chvíľu. No menej presvedčiví sú ostatní herci s výnimkou Francoisa Damiensa, ktorý jej v druhej polovici dobre sekunduje, no tiež chce byť skôr nenápadne sympatický ako presvedčivý.Nežnosť je azda úmyselne tlmený film. Raz za pár desiatok minút vypáli dobrú scénu, inak sa len vlečie ako hrdinka s pomalými nájazdmi kamery. Malý francúzsky titul o láske a porozumení. Na jeden večer vhodná návšteva kina a  priemerný pokus. Fanúšikovia Audrey prirátajte bod k dobru.La delicatessen (Francúzsko, 2011, 108 min.)Réžia: David Foenkinos, Stéphan Foenkinos. Námet: David Foenkinos – roman. Scenár: David Foenkinos. Kamera: Rémy Chevrin. Strih: Virginie Bruant. Hudba: Emilie Simon. Hrajú: Audrey Tautou, François Damiens, Bruno Todeschini, Mélanie Bernier, Joséphine de Meaux