Vojnové filmy sa stali populárnou ba priam neoddeliteľnou súčasťou svetovej kinematografie. Stáva sa, že konkrétna historická udalosť je na striebornom plátne spracovávaná rôznym spôsobom, ako aj z viacerých uhlov pohľadu. Stále častejšie sa tiež stáva, že sa pre filmovanie vyberajú menšie bitky na pozadí „veľkých“ dejín. Na podobnom princípe je postavený aj nový fínsky film Neznámy vojak. Snímka je adaptáciou rovnomennej literárnej predlohy Vainöa Linna, ktorý sa pri jej písani inšpiroval vlastnými skúsenosťami z bojov o východnú Karéliu počas druhej svetovej vojny.

Linnov román bol do filmovej podoby adaptovaný celkom tri krát, a vždy s rovnakým názvom Tuntematon sotilas (v preklade Neznámy vojak). Prvá adaptácia knihy (1955) prišla veľmi rýcho – rok po jej publikovaní a desať rokov po ukončení druhej svetovej vojny. Dodnes patrí k najsledovanejším domácim filmom a tvorí základ fínskej kultúry. V čase, keď film prišiel do kín, vo Finsku ho videlo takmer tri milióny divákov. Režisér Edvin Laine dostal za film v roku 1956 v San Sebastiáne cenu za najlepší zahraničný film.
O tridsať rokov neskôr, v roku 1985, prichádza do kín druhá adaptácia. Režisér Rauni Mollberg získal povolenie na spracovanie od samotného autora predlohy. Táto verzia je predlohe oveľa bližšie a obsahuje aj obrazové citácie z prvej adaptácie. Film bol uvedný v roku 1986 na festivale v Cannes. Následne bol za Fínsko vybraný na 59. ročník Oscarov do kategórie Najlepší zahraničný film. Do užšieho výberu sa však nedostal.
KINEMAVIDEO4667.
V súčanosti prichádza do kín tretia adaptácia Neznámeho vojaka, a to pod vedením režiséra Akua Louhimiesa. Aj keď Aku Louhimies pôvodne vyštudoval na helsinskej univerzite umenie a dizajn, cestu k filmu si našiel. Najprv začínal s krátkometrážnymi filmami, neskôr sa venoval aj televíznym seriálom. Slávu a povedomie si získal až svojím prvým celovečerným filmom Levottomatt (Automat na lásku, 2000).
Román, ako aj dejová linka všetkých troch filmov zachytáva boľavú históriu v dejinách Fínska, a to rusko-fínske boje o Karéliu. V roku 1939 vtrhol Sovietsky zväz do Fínska s cieľom obsadiť krajinu, ako sa mu to podarilo napríklad v Poľsku. Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom začala tzv. Zimná vojna, v ktorej síce Fíni krajinu ubránili, ale prišli o väčšiu časť Karélie, o pohraničné územie so Sovietskym zväzom. V roku 1941 nastáva v boji obrat (súvisí s vpádom Hitlera na sovietske územie). S „technickou“ podporou nacistického Nemecka si fínske vojská v tzv. Pokračovacej vojne dokázali svoju Karéliu na tri roky zobrať späť.

Pokračovacia vojna končí v roku 1944 však opätovným anektovaním Karélie Sovietskym zväzom. Vojnový filmový príbeh sleduje osudy vojakov jednej guľometnej čaty, ktorá pred sovietskou okupáciou hrdinsky bráni svoje územie, svoje rodiny, svoje farmy... Celý prezentovaný príbeh sa zameriava na fínskych vojakov. Sovietskych nepriateľov divák neuvidí. Sú sprítomnení len vo zvukovej podobe (až na jednu výnimku).
Film Neznámy vojak, ako aj z názvu vyplýva, nemá jednoznačného a jediného hlavného hrdinu. Do popredia sa síce niektorí vojaci dostávajú, ale neukradnú si plátno pre seba. Vojaci pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, rôznych kútov Fínska a sú aj rôzneho vzdelania. Svojou rozličnosťou a plasticitou sú pre diváka zaujímavejší, podobne ako v prípade nedávno uvedeného Dunkirku (2017, r. Christopher Nolan).
Napriek kolektívnemu hrdinovi sa dej točí okolo vojaka Rokka, ktorý je ako veterán Zimnej vojny povolaný ku guľometčíkom. Otec štyroch detí, ktorý má niečo po päťdesiatke, spočiatku pôsobí veľmi neskúsene a mierumilovne. Opak je však pravdou. Rokka v každej bitke používa svoju víťaznú taktiku a pre svoju rodinu a farmu je ochotný sa postaviť aj proti niekoľkonásobnej presile. Medzi vojakmi sa stane nepísanou autoritou, ale po metáloch netúži. Neustále ochraňuje svojho kamaráta zo susedstva a odmieta vojenský režim, ako aj nezmyselné úlohy od nadriadených. Postavu večne rebelujúceho desiatnika si zahral Eero Aho, ktorý novým filmom určite získa na popularite.
Vojnovej snímke dominuje poetická kamera Miku Orasmy (padajúce stromy, záblesky neba pomedzi konáre, premiestňujúce sa rady vojakov po snehu...), ktorá aj zdanlivo drsné scény dokáže jemnými prestrihmi stlmiť. Kameru adekvátne dopĺňa inštrumentálna hudba Lasseho Enersena. Počas celého filmu vytvára melancholizujúcu atmosféru, napriek tomu, že príbeh je miestami zasadený do klaustrofobických zákopov fínskej armády. Niektoré zábery na zvieratá (motýľ, hraboš, zajac...) zas obrazom pripomínajú Tenkú červenú čiaru Terenca Mallicka (1998).

Vo filme nájdeme aj zopár humorných scén, v ktorých sa autor nehanbí za fínske slabosti. Keď sa Rokka vráti z dovolenky s domácim vínom, vojaci podrúžení alkoholom spievajú ruskú Kalinku, dávajú si lekcie z ruštiny alebo sa dokonca odvážia pobiť so svojimi nadriadenými dôstojníkmi. Na filme sa našťastie nepodpísala holywoodska estetika ani ruský heroizmus. Herecké výkony sú vyrovnané a civilné, hoci zo začiatku je trochu náročné sa v tvárach mladých vojakov orientovať.
Film v našej distribúcii trvá 138 minút, režisérska verzia je o trištvrte hodiny dlhšia. Napriek distribučnému skráteniu v druhej tretine film akoby stráca na dynamike. Na druhej strane cítiť, že charaktery vojakov môžu byť v režisérskej verzii rozpracované hlbšie. Na konci filmu, tesne pred titulkami, zazrieme na malú chvíľu kúpajúce sa telo vo vode. Zdá sa, že je to odkaz na niečo, čo sme nevideli. Že by maličká chyba?
Niekomu môže v Neznámom vojakovi chýbať silnejší príbeh alebo nejaká scéna, myšlienka, ktorú si odnesie domov. Inému môže chýbať viac romantiky. Neznámy vojak je však predovšetkým vojnová dráma, ktorá v sebe nesie silu protivojnovej myšlienky, kus fínskej histórie a vieru, že človek by mal ostať verný svojim hodnotám.
Tuntematon sotilas (Fínsko/Belgicko/Island, 2017, 138 min.)Réžia: Aku Louhimies. Scenár: Väinö Linna (novela), Aku Louhimies, Jari Olavi Rantala. Hrajú: Eero Aho, Johannes Holopainen, Jussi Vatane ...