Dosiaľ najznámejším filmom Taliana Giuseppe Tornatoreho je v našich končinách zrejme Malena, čo je celkom škoda. Nie preto, že by to bol zlý film, lež preto, že Tornatore nakrútil niekoľko iných pozoruhodných kúskov. Jeho nostalgické obzretie za strasťami a (najmä cinefilskými) slasťami dospievania v provinčnom talianskom mestečku Kino Raj a napínavý triler s Romanom Polanskim a Gérardom Depardieuom Jednoducho formalita si divákovu pozornosť istotne zaslúžia. (Pre úplnosť dodajme, že Malenu niekoľko ráz vysielala domáca televízna stanica, Kino Raj sa dalo vidieť na plátne v rámci LFŠ v Uherskom Hradišti v roku 2004 a Jednoducho formalita bola distribuovaná na VHS). Osobne mi najviac v pamäti utkvel posledný z menovaných filmov. Neznáma v istom zmysle nadväzuje práve naň.

                             


V oboch režisér a scenárista zároveň pracuje s motívom Tajomstva. V Neznámej sa ho dokonca silou mocou snaží pretlačiť aj do roviny výstavby príbehu a jeho rozprávania, no s nie úplne presvedčivým výsledkom. Ale postupne.
Hlavnou postavou, titulnou neznámou, je Ukrajinka Irena (Kseniya Rappoport), ktorá prichádza za prácou do Talianska. Divák má krok za krokom, autoritatívne vedený režisérom prostredníctvom série flashbackov, odhaľovať dôvody jej rozhodnutia. Úvodná scéna s maskami je, ako inak, Tajomná a skôr naznačí atmosféru, než by napovedala čo (a ako) sa bude diať. Tornatore pritom vo viacerých ohľadoch nadväzuje na tradíciu filmov s Tajomstvom, vyznačenou líniou Alfred Hitchcock – David Lynch. Irena pôsobí ako mix Hitchcockovej Marnie (Marnie), Madelaine/Judy (Vertigo) a Lynchovej Betty/Diane (Mulholland Dr.). Tak ako ony, aj Irena je silná (dvojjediná) žena, snažiaca sa prekonať svoju minulosť, pričom sa zapletá do siete problémov. 


Línia Tornatoreho inšpirácie je celkom zrejmá a v niekoľkých prípadoch aj očividne priznaná. Tak napríklad Morriconeho kompozícia tu má podobný efekt ako Badalamentiho soundtrack k Mulholland Dr.. Zvýrazňuje fatálny rozmer scén, v ktorých sa zdanlivo nič osudové nedeje. Príkladom môže byť scéna z úvodu, keď je Irena obvinená z krádeže v hypermarkete (apropo, túto scénu osobne považujem pre režijnú bravúru, ľahkosť, s akou je nakrútená, a precíznu výstavbu za predčasný vrchol filmu). Vďaka použitiu hudby má scéna nádych akéhosi (mystického) presahu. Nadväznosť na Hitchcockovu Marnie je badateľná okrem iného v scéne, keď sa Irena snaží nájsť skrytú miestnosť v práčovni svojej zamestnávateľky. Tu ide v podstate o priamu parafrázu Hitchcockovho filmu.
Scény z prítomnosti sú prerývané flashbackmi, nakrútenými špecifickým spôsobom. Pre ne sú príznačné dva hlavné momenty. Po prvé, flashbacky sú buď presvetlené, odohrávajú sa počas slnečného dňa, alebo, naopak, podsvietené (nočné). Po druhé, rapídne zrýchlenie strihov (nie je problém nájsť jednosekundové zábery) niekedy (zámerne) znemožňuje divákovi zorientovať sa v priestore, čím sa tvorcovia zrejme snažia smerovať k abstraktnému zovšeobecneniu. Oboje tu v konečnom dôsledku speje k už spomínanej atmosfére mystických presahov a zvýrazňuje tak osudový rozmer Ireninej minulosti. K tomu v niektorých scénach z prítomnosti prispievajú až ornamentálne pohyby kamery, no tie na druhej strane môžu niekedy pôsobiť samoúčelne.


K plusom filmu patria herecké výkony. Predstaviteľka hlavnej hrdinky Kseniya Rappoport vie, kde pridať a kde, naopak, ubrať. Jej výkon je tak vyrovnaný, zbytočne neprehráva. Priam vynikajúca je mladá Clara Dossena a ostatní hrajú na úrovni.
Problematicky môže vyznieť rozuzlenie príbehu. V ňom sa Tornatore scenárista akoby nevedel rozhodnúť, aký postoj chce zaujať k onomu Tajomstvu. Načrtáva viacero línií (tragédia videná z perspektívy Ženy Matky, sociálny problém...), pričom do dôsledkov sa nevenuje ani jednej z nich. To podráža nohy možnému emocionálnemu účinku na diváka. Režisér núti diváka sledovať príliš veľa motívov, no nedá mu dostatok času precítiť ich.
Neznáma kladie na publikum isté nároky. Pri návšteve kina musíte byť predovšetkým pripravení skladať si dieliky do výslednej skladačky a pátrať po Tajomstve. Za to sa vám film odmení niekoľkými pozoruhodnými scénami, zručnou réžiou, dobrými hereckými výkonmi a pomerne pôsobivou (aspoň v niektorých momentoch) atmosférou. Dejiny sa prepisovať nebudú, no za návštevu kina to pri dobrej vôli stojí.
La Sconosciuta (Tal./Franc., 2006, 118 min.) Réžia: Giuseppe Tornatore. Scenár: Giuseppe Tornatore. Spolupráca na scenári: Massimo De Rita. Kamera: Fabio Zamarion. Hudba: Ennio Morricone. Hrajú: Kseniya Rappoport, Michele Placido, Claudia Gerini, Pierfrancesco Favino, Alessandro Haber, Piera Degli Esposti, Clara Dossena