Myslím, že to bol Mel Gibson, ktorý pár rokov dozadu rozvíjal teóriu o tom, ako už William Shakespeare vedel, že na dobrú dramatickú zápletku potrebujete sex a vraždu. Vyhlásenie síce úsmevné, no v konečnom dôsledku nie je celkom od veci. Len občas treba „sex“ a „vraždu“ chápať voľnejšie (napríklad ako neveru a zabitie) a vedieť ich zakomponovať do siete vzťahov. Než diabol zistí, že si mŕtvy obsahuje obe tieto zložky zasadené do príbehu akoby písaného pre grécku tragédiu. Jednoducho, všetko ide dolu vodou a nádej je len zúfalá ilúzia.

                            


Pocit bezvýchodiskovosti a skratkovité „rýchle“ riešenia problémov sú, ako sme sa mohli poučiť už z iných osudov, tým najlepším možným spôsobom, ako sa pripraviť o rozum a prípadne stiahnuť i blízke okolie. Pokus získať peniaze vylúpením klenotníctva vlastných rodičov dopadne horšie než neúspešne. Stačila chvíľka a to, čo vyzeralo ako jednoduchá a istá cesta k peniazom, ktoré obaja bratia Andy (Philip Seymour Hoffman) a Hank (Ethan Hawke) tak potrebovali, sa zmenila na nočnú moru. A všetko to vyzeralo dobre, do momentu, kedy sa z klenotníctva neozvali výstrely a na ulicu sklenou výplňou dverí neprepadol mŕtvy komplic. Hank dupol na plyn a až neskôr sa dozvedel, že druhý z troch výstrelov smrteľne zranil mamu, ktorá v obchode vôbec nemala byť. Do toho sa pridajú kontroly z finančných úradov, neverná manželka, bývalá manželka s dcérou, drogy, vydieranie a napokon aj tá vražda.
Na prvý pohľad zmes, z ktorej by bola slušná krimi alebo gangsterka s pekne akčnými scénami, hodvábnou spodnou bielizňou a diamantmi. To by však muselo ísť o iný film. Kelly Masterson svoj scenáristický debut vystavala na postupnom rozuzľovaní a odkrývaní udalostí niekoľkých dní, v ktorých sa zámer vymkne spod kontroly a zlé veci jednoducho stanú. Príbeh plný prešľapov a osudových náhod a naschválov je podaný prostredníctvom fragmentov, z ktorých každý jednak prezentuje udalosti dní z pohľadu jeho aktérov a zároveň sa prispôsobuje i po časovej línii tak, aby bol odhalený nielen skutok, ale aj jeho príčiny a najmä následky. Účelom toho všetkého je obyčajné načasovanie informácie o vzťahoch a udalostiach bez akejkoľvek túžby šokovať. Povedzme, že zvyčajne umiernený, „klasický“ Sidney Lumet sa podujal na malý experiment. Teda, experiment na jeho pomery.


Silou titulu Než diabol zistí, že si mŕtvy sú jeho postavy a odkrývanie ich motivácií, no aj podkopávanie ich prvotnej masky, pod ktorou sa predstavili, či potvrdzovanie tohto prvého dojmu. Jednotlivé náhľady dokresľujú jednotlivé charaktery so všetkými slabosťami a strachom a ich profil sa dotvára až postupne. Lumetov film je tak viac snímkom o „ľuďoch“, vzájomných vzťahoch, ako o ich činoch. Daňou za precíznu prácu v tejto sfére je celková pomalosť rozprávania, ktorá nie každému sadne. Film je tak jedným z pomalých, ale intenzívnych thrillerov.
Keď už nie rýchlosť a závratnosť, ponúka Než diabol zistí, že si mŕtvy možnosť skutočne si vychutnať hercov a ich výkony. Rozhodne nejde o film jedného herca, kde ostatným bez ohľadu na herecké skúsenosti a poradie v úvodných titulkoch zostáva len pokorne sekundovať. Tu každý sekunduje každému a pritom hrá svoju postavu s mrazivou presvedčivosťou. Áno, možno povedať, že Philip Seymour Hoffman si „opäť“ zahral vychytralého hajzlíka a Ethan Hawke patetického zúfalca. Ale robia to dobre. Obaja zvládajú prechody od prvotného obrazu hladko a prirodzene. Zo suverénneho organizátora a plánovača Andyho sa vykľuje zamindrákovaný šialenec a z Hanka ešte väčší a poľutovaniahodnejší zúfalec, než na začiatku. Tichú korunu zasadzuje Albert Finney ako Charles Hanson, otec rodiny. Príjemný, zapálený, trpiaci, rozhodný. 


Ženské postavy zostávajú tak trochu v úzadí, no napriek tomu majú svoj priestor. Je potrebné ich aspoň trochu poznať, aby mama - Nannette Hanson (Rosemary Harris) bola osoba, ktorá bude chýbať, milujúca manželka a príjemná, starostlivá žena; a aby Gina, Andyho manželka a Hankova milenka (Marisa Tomei) mohla byť „bitch“, ale i frustrovaná manželka.
Než diabol zistí, že si mŕtvy je ukážkou toho, čo dokáže rozbitie rozprávania s pomalým príbehom a zároveň je malým hereckým koncertom bez veľkých hlučných scén. Všetko sa deje v tichosti, nenápadne, až do momentu, keď to všetko jednoducho vyvrie na povrch. Pomalosť síce pridáva na dojme, že film je o niečo dlhší, než skutočne je, no pokiaľ to niekto nepovažuje za výraznú vadu krásy, nech neváha. Užije si dobré kino.
Before the Devil Knows You’re Dead (USA, 2007, 117 min.) Réžia: Sidney Lumet. Scenár: Kelly Masterson. Kamera: Ron Fortunato. Strih: Tom Swartwout. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: Philip Seymour Hoffman, Ethan Hawke, Albert Finney, Marisa Tomei, Rosemary Harris, Aleksa Palladino, Michael Shannon, Amy Ryan.