Je ľahké sa do tohto mesta zamilovať, ale aj ťažké si tú lásku nájsť či udržať...

New York, milujem ťa je poviedkový film nepriamo nadväzujúci na tri roky starý kvalitný zážitok z Paríža. Vtedy nám servírovali svetoznámi tvorcovia rozličné kratšie i dlhšie poviedky z mnohých štvrtí Paríža, teraz nás čaká jedenásť príbehov z Big Apple.
Ich spoločné menovatele sú dva – láska a láska k miestu diania. Netreba sa báť, že by New York, milujem ťa mal vypáliť rovnako sladučko ako nedávny Valentín, na to angažovali tvorcovia príliš umeleckých tvorcov, ktorí svoje pocity zobrazia iným spôsobom. Pravda, nie všetky poviedky sú priamo milostné línie, občas sa pohybujú ešte len na začiatku, keď má preskočiť povestná iskra, inokedy sme uprostred vzťahu a v jednom prípade sa vzťah pomaly blíži k svojmu bilancovaniu po takmer siedmich dekádach. Je to pestrá spleť príbehov rôznych vekových kategórií – o to väčšia šanca sa rysuje, že si tu každý nájde pár obľúbených a pri ostatných sa rozhodne.




 
Epizódnu štruktúru možno realizovať dvomi spôsobmi – zatiaľ čo Paríž, milujem ťa si zobral tú jednoduchšiu, kde celistvé príbehy po sebe nasledujú, New York pôsobí umeleckejšie, zložitejšie a filmovejšie, pretože sa snaží väčšinu svojich aktov prelínať dokopy. Tento postup je ľúbivejší, dáva väčšie šance vyniknúť samotnej podstate mesta, ponúka pľac pre lepšie vizuálne stvárnenie, no snúbi sa v ňom vnútorný boj obsahu. Je rozdiel pozerať niekoľkominútové epizódky, kde vzhľadom na aktuálnu náladu či vlastnú povahu dostávate šancu zhruba 50:50 na to, že sa vám budú páčiť verzus ten koncept preklápania väčšieho množstva postáv i tém naraz.





New York, milujem ťa má napríklad pomerne letargický rozbeh, ktorý vzápätí vyrazí šikovnými scénami hraničiacimi s nezabudnuteľnými bodmi príbehov, aby po polovici opäť poľavil, neraz sa prepol až do monotónneho módu a do konca dorazil akurát so cťou. Je to máličko nevyrovnaná mozaika milostných línií, pretože keď dôjde na vyratúvanie point, daktoré sú zvnútra máličko prázdne, iné vyšumia do stratena (hoci to môže byť zámer, nie vždy sa podarí) a pár si zapamätáte na dlhý čas. Je to daň za sotva desať minút obsahu pre každý príbeh, a preto nemožno považovať tento film za nejakú ultimátnu love story. Niežeby ňou chcel byť, no rád nám pripomenie, ako môže celá metropola pôsobiť na ľudí a prečo ju mnohí milujú. Primárny cieľ, ponúknuť všetkým, ktorí tento kolos na rieke Hudson adorujú, nezabudnuteľnú návštevu napokon funguje. Musíte byť však pripravení na to, vstrebať New York ako dvanásty príbeh, všadeprítomný v celej stopáži.   Môže za to výber režisérov, ktorí si nepotrpia na mainstreamové vyznenie alebo ho tu schválne potláčajú. Neuveríte, ak napíšem, že jeden z najlepších príbehov odrežíroval Brett Ratner, ktorého osobne veľmi nemusím – ale podobne ako pri Otcovi rodiny (The Family Man) ma presvedčil, že na ľudské city vie zatlačiť viac ako dôstojne. A ostatní režiséri hrajú na intelektuálnu a nezávislú strunu.


Najväčšia škoda je, že na New York vrhá tieň minulé dielo producenta – Paríž, milujem ťa – ktorý bol obsahovo i vizuálne bohatší, mal lepších režisérov a mesto ukázal ako rázne, vibrujúce.
New York, milujem ťa lezie síce viac pod kožu, zaujme ako metropola, menej svojim príbehmi. Niektoré jeho jednotlivé časti sú výborne, ako celku mu to však občas neklape na sto percent. Ale ak ste vždy toto mesto túžili vychutnávať, vyrazte do kina – ale nenechajte sa strhnúť obsadením, pretože každý tu ťahá pílku skutočne iba malú chvíľku.
New York, I Love You (USA, 2009, 103 min.) Réžia: Fatih Akin, Yvan Attal, Allen Hughes, Shunji Iwai, Wen Jiang, Joshua Marston, Mira Nair, Brett Ratner, Shekhar Kapur, Natalie Portman. Hrajú: Natalie Portman, Orlando Bloom, Ethan Hawke, John Hurt, Christina Ricci, Robin Wright Penn, James Caan a ďalší