Pre mňa osobne, najsilnejší filmový zážitok z ostatného Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Film, ktorý kombinuje to najlepšie z politického thrilleru s tým najemotívnejším z komornej drámy a navyše chce aj čosi povedať. Takých zázrakov je v roku veru málo.

On – Justin Quayle - je kariérny diplomat, v práci i v súkromí skôr rezervovaný a pokojný. Ona – Tessa Quayle - živelná, odvážna a oduševnená aktivistka, aká rýchlo vzplanie láskou k človeku. Napriek tomu, že sú ako oheň a ľad, sú spolu a je im dobre. Až do momentu, kedy až príliš pokojný – a šťastím zaslepený – Justin, dostane správu o manželkinej smrti.


Celý film je navonok zložitou správou o dvoch navonok nesúvisiacich veciach. O konkrétnom vzťahu dvoch ľudí, ktorí napriek tomu, že sa milovali, mali medzi sebou priveľa zamlčaného, a o skutočnej „pomoci“ západného sveta Afrike. Režisér Fernando Meirelles (Mesto bohov) má evidentne jasno v tom, čo nám chce povedať a ako nám to chce povedať. To je, spolu s témou filmu, obrovskou devízou, pretože jeho dielo nemanipuluje, napriek tomu, že to, čo hovorí, je silná káva. Dokonca ani nemusíte súhlasiť, a predsa budete mať z filmu dobrý pocit. Prečo? Pretože jeho autori prostredníctvom svojich hrdinov naozaj premýšľajú, hľadajú riešenie a komunikujú s divákom. Kardinálna otázka znie: Čo urobiť? Ako pomôcť? Prostredníctvom pravidiel? Alebo spontánnou osobnou zainteresovanosťou? Čo má (väčší) zmysel?
Je dôležité povedať, že Nepohodlný nie je (iba) filmom pre aktivistov. Je to napínavý a výborne nakrútený politický thriller, ktorý si berie na mušku silného hráča (farmaceutické firmy) a prostredníctvom veľmi živých postáv (Justin, Tessa, Tim Donohue, sir Pellegrin,...), a prostredníctvom inteligentného (niektorí hovoria komplikovaného) scenára, dokáže uchvátiť, držať v napätí a potešiť pozorného diváka.
Príbeh Justinovho (Ralph Fiennes) hľadania pravdy o svojej manželke (Rachel Weisz získala za svoju rolu Oscara) nie je lineárny. Rovnako, ako naše životy pôsobia chaoticky a zmätene, aj príbeh je plný flashbackov, ktoré nám postupne dokresľujú prítomné postavy. Tak, ako sa Justin začína orientovať, tak aj my začíname chápať, o čo ide.


To, čo asi každému divákovi udrie do očí, je vizuálna stránka. Nepohodlný totiž krásne pracuje s ručnou, až dokumentaristickou kamerou, so širokou škálou (afrických) farieb a kontrastom medzi rozvinutými a rozvojovými svetmi. Práve vďaka zaujímavej a dynamickej forme, je film napriek mnohovrstevnatému rozprávaniu príťažlivý, neustále do deja vťahujúci a nútiaci diváka byť stále „na tepe“ príbehu. 
Výborné herecké výkony sú veľmi presné aj bez slov, ale pekné „veci“ sa dostali aj priamo do dialógov. Ponúkam vám jednu repliku z koktail party, na ktorú nezabudnem. Odohráva sa medzi všetečnou Tessou a jedným z mnohých agentov:
Tessa: “I thought you spies knew everything.” Donohue: “Only God knows everything. He works for Mossad.”
Krátke odľahčenie ťažkej témy, je len príkladom toho, ako pracuje režisér (a jeho ľudia) s rytmom snímky. Nepohodlný sa tak v mojich očiach blíži k slovu „dokonalý“. Napriek tomu, že naň poznám niekoľko kritických názorov, s plnou vážnosťou tvrdím: „Toto musíte vidieť!“ Nepremeškajte ho. Bola by to veľká chyba.
The Constant Gardener (Nemecko/UK, 2005, 119 min.) Réžia: Fernando Meirelles. Scenár: Jeffrey Caine. Kamera: Claire Simpson, Hudba: Alberto Iglesias. Hrajú: Ralph Fiennes, Rachel Weisz, Hubert Koundé, Danny Huston, Daniele Harford, Pete Postlethwaite, Packson Ngugi