Walt Disney otvoril s veľkými očami kasičku, aby podľa knižky C.S. Lewisa rozbalil epický svet Narnie očami režiséra Shreka. Môže to fungovať?

Vo svete literatúry a najmä v anglosaských krajinách sú Kroniky Narnie považované za jeden z najväčších bestsellerov 20. storočia. Sedmička útlejších kníh vyústila do predaja viac ako 85 miliónov kusov. Popri Pánovi prsteňov a novodobom hite menom Harry Potter nájdete vo fantasy i literatúre vôbec ťažko väčšiu váhu a známejší materiál na sfilmovanie. Disney prahnúci po novodobom hite pre kiná si to veľmi dobre uvedomil a s vidinou parádnej filmovej série venoval štedrý 180-miliónový rozpočet, aby dostal vianočný hit roka...
Tento príbeh sa začína odohrávať v roku 1940, keď bol bombardovaný Londýn a mamička z rodiny Pevensie poslala svoju štvoricu ratolestí (zoradených od najstaršieho: Peter, Susan, Edmund a Lucy) v záujme bezpečností na vidiek. Tam sa uchýlili do veľkého domu profesora. V rámci detských hier i súrodeneckého klčkovania sa objavia jednu izbu, v ktorej nie je nič iné, iba veľký šatník na jej konci. To sú dvere vedúce do iného sveta a postupne sa o tom štvorica detí dozvie. Najprv sa vydá na súkromný výlet najmladšia Lucy, aby stretla fauna Tumnusa (resp. Pána Tumnusa, aby som bol presný v rámci predlohy) a ostala Narniou očarená ako prvá. Druhý výlet už taký príjemný nie je – Lucy Tumnusa nenájde a jej brat Edmund stretne akurát Bielu čarodejnicu, ktorá ho zláka na sladkosti, no zároveň prikáže, aby priviezol svojich súrodencov. Prečo?
To sa dozvieme pri treťom a finálnom výlete, keď už máme v Narnii kompletnú štvoricu vrátane dvoch najstarších súrodencov Petra a Susan. Pretože ich prvé stretnutie má pod palcom Pán Bobor, ktorý im počas večere v domčeku rýchlo spomenie dve záležitosti. Po prvé, Aslan je už na ceste. A po druhé, v Narnii vládne storočná zima bez Vianoc, no zároveň majú všetci na pamäti proroctvo, že sa objavia dvaja synovia Adama a dve dcéry Evy, ktoré zimu i vládu Bielej čarodejnice zlomia... Čo viac potrebujete vedieť? Do Narnie prišla náhodou práve štvorica ľudí a proroctvo sa začína napĺňať... Na ceste za finále nás však čaká pár analógií s Novým zákonom, ktoré vám hneď prezradia, prečo všetci hovoria o Narnii ako kombinácii Pána prsteňov a Umučenia Krista... A v závere aj v traileroch veľkolepo prezentovaná bitka, ktorá v skutočnosti vyznie trošku inak.


Kroniky Narnie sú na trase literatúra-film postavené pred zaujímavú úlohu. Zatiaľ čo Tolkienova majstrovská trilógia i Rowlingovej čarodejníka príbehy a skúsenosti vychádzajú z pomerne košatých predlôh a scenáristi musia vypreparovať čo sa dá, aby získali to najlepšie a najdôležitejšie pre stopáž 150 až 200 minút, prvá (resp. druhá) kniha Narnie – Lev, šatník a čarodejnica – je brožúrka, ktorej objem je len cca 110 normostrán. Zásadný rozdiel tak leží v tom, že zatiaľ čo existujúce hity Tolkiena či Rowlingovej musia byť ochudobňované, pri Lewisovej Narnii a veľkorysej stopáži 135 minút si môžete, resp. musíte dovoliť popustiť uzdu fantázie a do filmu dať viac deja ako mala iba kniha.
Takže ak máte po ruke šikovného scenáristu, stačí urobiť jednak pomerne presnú adaptáciu a potom v rovnakom duchu dopísať pár scén a z hľadiska deja ste vyhrali. Prvý film Kroník spĺňa naplno prvú požiadavku – je minimálne presnou adaptáciou. Pokiaľ pôjdete do kinosály ako ja, v hlave budete mať prečítanú knihu, jej rozdelenie do 17 kapitol a občas sa mrknete na hodinky a prepočítate si minutáž, zistíte, že film pekne chronologicky postupuje. Až ku koncu sa trošku rozbehne a rozšíri filmové možnosti, čo je však veľmi potrebné. Bitka o Narniu je v knihe spomenutá na niekoľkých desiatkoch riadkov, zatiaľ čo na plátne by ste z nej chceli vidieť podstatne viac (nielen navnadení z trailerov). S filmovými dodatkami (t.j. bez zázemia v knihe) je to rozličné – napríklad dvojminútový nálet na Londýn zo začiatku filmu je ukážkou, že filmová reč môže dopomôcť a na ploche 120 až 130 sekúnd výstižnejšie a zaujímavejšie zasadiť diváka do želaného sveta. Naháňačka s vlkmi a plavenie sa od rozbúrených vodopádov už také zaujímavé nie je a finálna bitka stojí niekde uprostred. Vo všetkých prípadoch však súvisí obsah s filmovou stránkou, ktorá nie je stopercentná. Teda ako pre koho.
V závislosti od milovania pôvodnej predlohy a prípadne aj vášho veku možno vyriecť prvý ortieľ filmu – ak Narniu milujete, chcete jej poriadnu, miestami až otrockú adaptáciu a máte menej ako dvanásť rokov, hor sa do kina, Lev, šatník a čarodejnica bude vašou prvou tohtoročnou výbornou návštevnou kina a z fleku vám dám hodnotenie 8/10.
Prvé problémy začnú v momente, pokiaľ knihu nepoznáte, nezbožňujete a ste zaťažení viac na filmovú stránku. Začiatok je v poriadku, výborne buduje atmosféru, pekne pracuje s pomerom času strávenym v bežnom svete i Narnii. Presne podľa knihy sa najprv vydáte do Narnie s Lucy a spoznáte Pána Tumnusa, potom s Edmundom a stanete zoči-voči Bielej čarodejnici a potom s celým kvartetom, aby ste už išli s pánom Bobrom na očakávané dobrodružstvo. Menší problém nastane, keď sa vtedy pozriete na hodinky, zistíte, že ubehlo 40-45 minút filmu a nedostavil sa poriadny „drajv“. Resp. zatiaľ to negraduje, chodí sa do Narnie ako sa Lewisovi kedysi zachcelo písať, deti sú skôr otravné a nevidieť triky z mamutieho rozpočtu. Nehovoriac o detaile, že režisér neustále švenkuje okolo akejsi lampy s viktoriánskym nádychom... Áno, to môže byť problém prehĺbený najmä v druhej tretine filmu – kúzlo pominie a do finále s kváziukrižovaním a veľkou bitkou ostáva ďalších 50 minút času. Druhá tretina filmu sa pre divákov nepoznamenaných knižnou predlohou môže stať ťažšie prelúsknuteľnou a formujúcim sa odporcom až neznesiteľnou. 


Chce sa mi napísať, že za všetko môže Lewis a nebudem ďaleko od pravdy. Čaká nás cesta s Pánom a Pani Bobrovou, stretnutie so Santa Clausom (resp. podobným čudákom), naháňačka s vlkmi a kúpanie, príchod do Aslanovho tábora a príprava na bitku. A medzitým cesta Edmunda do zámku Bielej kráľovnej a naháňanie súrodencov. Na jednej strane toho nie je málo (a to sa už čo-to oproti knihe muselo dopísať), na druhej strane to niektorým divákom jednoducho nebude stačiť. V tomto momente sa navyše začínajú vŕšiť triky a zapletá sa biblická analógia. Tá je vlastne vo filme po celý čas – už proroctvo o synoch Adama a dcérach Evy znie podozrivo, nehovoriac o Edmundovi v roli Judáša a Aslana, ktorý kráča na Kamenný stôl, aby hriechy Edmunda (i celej Narnie?) vykúpil svojím obetovaním. Čo to má znamenať, poviete si?
A ja vás môžem opäť iba odkázať na predlohu, pokrčiť plecami a povedať: „Áno, v rámci knihy je to v poriadku, pretože sám Lewis to takto chcel.“ Je to dobré alebo nie? Nie je to nezaujímavé, Lewis si tu nevypomáha kresťanstvom len tak pre nič za nič (v skutočnom živote naň pomaly prechádzal pod vplyvom Tolkiena). Ale menším problémom druhej tretiny (a pre mnohých aj celej predlohy) je určitá zastaranosť. Áno, z predlohy Narnie cítiť 55-ročnú existenciu. A pretože je všetko točené prísne podľa predlohy, pôsobí celé dielo dosť archaicky s viacerými svojimi myšlienkami. Lewisovo dielo sa však fantasticky číta, plynie jedna radosť, hoci je písané veľmi jednoducho a jeho tvorca neustále pomrkáva na čitateľa resp. sa mu prihovára. Film to nedokáže, resp. by to vyznelo dosť zvláštne a to môže byť problém. Pre deti resp. deti v srdciach nás dospelých, je predloha čtivá a dokážeme ju oceniť.
Ale všetci diváci, ktorí knihu nepoznajú, resp. sa im predkladané dianie bude zdať príliš detské, jednoduché a obyčajné, neprídu filmu na chuť a už tu poškuľujeme po druhom hodnotení, dokonca až na úrovni 4/10.
Poviete si, že tento nesmierny rozkol v hodnoteniach i predložené problémy má vyriešiť filmová stránka. Mala by. Tam kde nestačí knižná predloha, tam kde je všetko jednoduché a pôsobí zastarane, práve tam má prísť režisér Andrew Adamson a nastoliť poriadok i ráznu adaptáciu do 21. storočia. Lenže to je problém. Adamson natočil zatiaľ dvoch výborných Shrekov, ale pod záštitou Dreamworks. Teraz makal pod dohľadom Disneyho. A teraz sa ťažko uvažuje, či to bolo jeho vlastné rozhodnutie alebo príkaz zvrchu. Ale jeho réžia tento film čiastočne hluší tým, že režíruje najmä pre menšie deti! Z toho vyplýva štempel PG a bohužiaľ, z toho plynie aj celé vyznenie filmu, ktorý už po dvoch tretinách budú viacerí odsudzovať k načrtnutým 4/10.
Adamson totiž zrežíroval predlohu fantasticky a verím, že pre televíziu alebo DVD produkciu by to bol priamo klenot. Ale návštevníci kín sú v 21. storočí zvyknutí na iné epické príbehy, vrátane tých najmenších. A v tomto smere sa držal predlohy a najmä jeho detského zamerania až príliš. Je to dvojnásobná škoda, najmä keď si uvedomíte, aký fantastický svet obývajúci 60 rás máte pred sebou. A Adamson sa miestami sústredí iba na Bielu čarodejnicu, bobrov a pár vlkov. Druhá tretina odhaľuje, že Adamson sa navyše bojí aj poriadne točiť – švenk kamery na Bielu čarodejnicu vychádzajúcu zo zámku alebo uháňajúcu po zasneženej a zamrznutej rieke je skôr ojedinelý. A to je sakramentská škoda! Veď deti i ich rodičia uháňajúci do kina sa predsa neboja vizuálne zaujímavých nápadov. Ale Adamson si očividne myslí, že by ich deti nevedeli oceniť resp. by ich mohli skôr zmiasť! A to už nie je škoda, ale fatálny omyl. 180-miliónový film totiž začína miestami pôsobiť dosť sterilne. 


Prečo sa bojí Adamson dramatizovať? A začína to byť zle – pretože v druhej polovici filmu má brať dych a pretože to nerobí, Kroniky Narnie v jeho prevedení čiastočne trpia. Keď Peter zahluší vlka, aby zachránil Susan, Adamson mal zaveliť a natočiť aspoň 30-, ak nie až 120 až 180-sekundový boj Petra s hlavným sivým kožuchom. Nie, ten sa mu pomaly nastokne na meč a z tohto zážitku má Peter vzísť ako pripravený bojovník a náčelník armády bojujúcej za záchranu Narnie! To ťažko. Rovnako mdlo pôsobí aj jeho korunovácia Aslanom. A napokon týmto slabší režisérskym štýlom pôsobí očakávané Umučenie Krista... ehm, Aslana na Kamennom stole. Na jednu strane je pekne zvládnutý odchod Aslana a jeho posledné vety, na druhej strane – finálne umučenie by si zaslúžilo podstatne viac. Nemusí pritom byť násilné, ale intenzívnejšie. Lenže keď tu umiera postava, ktorá vám za 20-30 minút neprirástie k srdcu (opäť Adamsonova vina), ťažko sa vám pri rovnako natočenom štýle bude za ním aj žialiť. A to ma už postupne štve a som pripravený chŕliť síru... Dobre, upokojujem sa a uvedomujem si, že zo mňa hovorí viac zaslepený fanúšik... (Áno, presne takto reagujú fatálni milovníci Harryho Pottera na tretí a najmä štvrtý diel ich filmovej série ukazujúc palcom smerom nadol).
Finálna bitka už vyzerá lepšie. Resp. na nej je najviac cítiť Adamsonove silné a slabé stránky. Keď točí čo-to podľa knihy, veľmi mu to nejde. Ešteže v knihe je o bitke tak málo, a tak musí nastúpiť jeho určitá vizualizácia a snaha priniesť nielen dôstojné, ale už podľa ukážok priam veľkolepé zavŕšenie filmu. Ale žiaľ, opäť miestami prevažuje to zameranie na malé deti. A z veľkej avizovanej bitky ostane akurát padrť zaujímavých dynamických scén neuveriteľne rozdrobená tak, že vaše očakávania na epické mlátenie musím krotiť. Vo vašom záujme a v rámci menšieho sklamania. Opäť tu však platí, že sa tu ukazuje aj vykrádanie Pána prsteňov, aj vlastná invencia, aj slušná snaha a vychádza miestami dobre a miestami navnivoč. Keď si však predstavím, že by mal Narniu pod palcom hocaký lepší epický režisér (trebárs pomaly aj Wolfgang Petersen, nie, to už je skôr vzhľadom na jeho Tróju myslené ako vtip, hoci tam mal pár zaujímavých nápadov), nehovoriac o vizionárovi formátu Peter Jackson či Ridley Scott, uff... Radosť pomyslieť! Resp. by tu bol potrebný poriadny režisér (ktorým vo finálnom rozsudku Andrew Adamson nie je), ktorý by si strihol druhú polovicu filmu ponúkajúcu točiť epicky a veľkolepo – sú tu veľké armády, sú tu krásne prostredia a má sa tu strhnúť poriadna bojová vrava. Na konci tohto filmu sa čo-to strhne, ale najpravdepodobnejšie je to totálne scenzúrovaná verzia pre detského diváka. Žiaľ, obávam sa, že priamo takto bola točená a to je ešte smutnejšie. Pretože keby bola zostrihaná, žila by nádej aspoň na lepší zostrih...
A keď už toľko kritizujem, rypnem si aj do trikov. Za 180 miliónov som čakal, dávam si ruku na srdce, podstatne lepšie odvedenú prácu. Putovanie s bobrami vám v polovici filmu nečakane vylepí záberom s jasným bluescreenom. Ódy spievané na adresu Aslana a jeho fantastického prevedenia vám nepotvrdím – až taký fenomenálny výkon tento lev nepodáva a to som sa skutočne snažil sledovať reč celého jeho tela, ktorá mala byť tak výborne prepracovaná. Nie je, a preto radšej nepozerajte toľko chválospevov vo filmoch o filme Narnia.
Napokon ma zaskočila popri celej sterilnosti aj minimálna miera zaujímavých trikov. A na celom filme (dokonca i jednotlivých scénach) vraj spolupracovali tri veľké trikové štúdia – ILM, WETA a Sony. No, vravím si, ďakujem pekne. Je zrejmé, že každé štúdio dostalo poriadne prachy, ale na výsledku to, žiaľ, nevidieť. Ani bitka nie je taká veľkolepá, ani jednotlivé kreatúry a miestami kríva aj výprava. Miestami už začínam podozrievať, že svoju časť trikov asi nezvládla WETA – výčitky som mal na ich King Konga a rovnako ich mám aj tu. A pretože stoja za oboma filmami... Neviem, neviem, prečo tomu tak je, keď Pán prsteňov bol taký parádny!
             
O to viac zamrzí, keď vidíte v nejakom dokumente Richarda Taylora z WETA nadšene rozprávať, aké fantastické zbrane či kostýmy pripravil každému bojovníkovi v Narnii. A vo filme uvidíte každý z nich len päť, možno sedem sekúnd. Takže tá snaha tu nakoniec bola, ale výsledný zostrih tomu nezodpovedá. Začínam mať opätovné podozrenie, že Andrew Adamson tu opäť niečo nezvládol...
Ale dosť bolo kritiky. Výsledné hodnotenie je podstatne pozitívnejšie oproti predchádzajúcim riadkom a niečo v tom musí byť. Je. Napríklad herecké výkony – celková štvorica vám síce nebude po vôli a niektorí vám môžu byť skôr neznesiteľní (Edmund, Susan), ale ako už povedal nejeden recenzent predomnou. Celému rozpočtu 180 miliónov i všetkým trikom sa vyrovná ten kúsok herectva a úžas vytvorený na tvári malej Lucy, ktorá sa prediera šatníkom na ceste do Narnie a ten výraz jej nezlezie ani počas prvých minút pobytu v Narnii. Jej výkon je vskutku výborný a dodnes naň spomínam ako na jeden z najvýraznejších filmových prostriedkov Narnie. Spolu s excelentným soundtrackom Harryho Gregson-Williamsa. Pri samostatnom počúvaní vám môže vyčarovať spomienku na Kráľovstvo nebeské. V žiadnom prípade však nevykráda sám seba ako James Horner. Skôr naopak, Kráľovstvo (inak tiež výborný soundtrack) slúžilo ako parádne zoznámenie sa s bojovými i pokojnými témami a tu ich môže naplno rozpracovať. A činí tak výborne – či už počas úvodných titulkov so spevavým pozadím, pri objavovaní sveta Narnie malou Lucy alebo uspávankou v dome Pána Tumnusa. Alebo aj pri príchode Santa Clausa alebo dorazení do Aslanovho tábora. Vrcholom je posledných 15 minút filmu, kde sa miesi téma z bitky o Narniu a témy sa mixujú do poslednej skladby Only the Beginning of the Adventure. Slušne pôsobí aj umučenie Aslana na Kamennom stole – o čo jeho slabšia vizuálna stránka, o to je silnejšia tá audiálna.
Finálne hodnotenie filmu je 7/10, ale kritika v tejto recenzii prevažuje. Čím to teda je? Priznám sa, že kus bodíka je prihodený za lásku k predlohe. Ale fakt je, že pokiaľ predlohu nepoznáte a zmierite sa, že Narnia nie je ani ladená ani ako Harry Potter a v skutočnosti nie je ani detským Pánom prsteňov, ale možno až príliš svedomito a miestami archaicky adaptované dobrodružstvo s nemalou porciou mágie, dokáže vás v kinosále pohltiť... Ide mi o to, že napriek viacerým Adamsonovým chybám sa tu zachytil duch predlohy a je veľká škoda, že ho trošku modernejšia vizualizácia a trošku dospelejšie prevedenie (napriek Disneyho záštite) neurobilo ešte pozerateľnejším.
Tých hodnotení bude musieť byť na záver skutočne asi viacero – deti a milovníci predlohy dostanú svojich 8/10, šomrajúci diváci kritizujúci predlohu, triky i réžiu svoje 4/10 a ostatní budú kulminovať tak na 6-7/10. Pokiaľ vám ide iba o film, možno bude šestka stačiť, pokiaľ aspoň trošku súcitite s knihou, C.S. Lewisom a vidíte v Narnii prísľub ďalšej zaujímavej filmovej série, azda mojich pozitívnych 7/10 pochopíte. Hlavne si, prosím, pred návštevou kina nepúšťajte dookola deväťminútový trailer, pretože o to viac môžete byť sklamaní...
Mimochodom, Narnia je samozrejme opatrená slovenským dabingom a ja nemôžem nekritizovať. Zatiaľ čo na detských protagonistov som si zvykol, na Aslana v podaní Mareka Ťapáka smerujem rozčarovanie, pretože hĺbku a farbu hlasu Liama Neesona nenahradí. Najväčší problém mám s Henrietou Mičkovicovou ako Bielou čarodejnicou. Jej obsadenie je fatálna chyba. Všetko, čo robí zlo v Narnii také výborne stelesnené, t.j. Tilda Swinton so svojou vizážou i hlasom, je tu rázom stratené. Tá hĺbka, zlosť a krutosť zmizli, Biela čarodejnica v slovenčine má na jazyku príliš veľa lásky, ktorú v originále vôbec necítiť.
PS – Pre milovníkov a fanúšikov mám iba dve vety a tri slová: Princ Kaspian. 2007.
The Chronicles of Narnia: The Lion, the Witch and the Wardrobe (USA, 2005, 140 min.) Réžia: Andrew Adamson. Scenár: Andrew Adamson, Ann Peacock, Christopher Markus, Stephen McFeely. Kamera: Donald McAlpine. Hudba: Harry Gregson-Williams. Hrajú: Tilda Swinton, Georgie Henley, Skandar Keynes, Anna Popplewell, William Moseley, James McAvoy, Kiran Shah