Reparát za Kozí príbeh alebo stále rovnako nepodarené?

Je to už pol roka, čo nám Kozí príbeh ukázal odvrátenú stranu českého animáku, kde síce prekypuje kus tvorivého umu, no zároveň aj absencia miery sebakontroly a príslušného vkusu pre výsledný produkt. Ukážka Na povale nevyzerá o nič lepšie ako vyššie menovaný nepodarok, jej sledovanie môže byť dokonca nudné až otravné, no skrýva predsa len lepší film.




 Na povale sa skrýva mnoho odložených predmetov, hračiek, postavičiek tvoriacich vlastné kráľovstvo, ktoré v určitom momente ožíva a ukazuje svoje tajomstvá. A aj príbeh jednej peknej bábky padajúcu do oka krutému vládcovi či na druhej strane túžbe udržiavať priateľstvá a chrániť svet od toho zlého. Tuctový a neraz omieľaný námet, poviete si, a máte pravdu. Slabo spracovaný scenár, kde sa stretajú takmer epizódne scény.

Nikto nepochybuje o tom, že českí tvorcovia majú tony fantázie a hoci pri ich bližšom štúdiu postupom času narazíte na určité opakujúce sa momenty i schémy, vždy dokážu niečím prekvapiť a zároveň si držať svoju tvár. No potrebujú na to silného režiséra, ktorý by opratu nápadov udržal.


Jiří Bárta sa na pôde tohto úzko špecifikovaného subžánru (animovano-bábkový film) nedrží zle. Nemá k dispozícii fascinujúci pútavý príbeh, no na povale žije dostatočne množstvo fantastických hračiek či postáv, ktoré dokážu diváka (aspoň na pár minút) zaujať, ba v lepšom prípade vyčariť aj nostalgický pocit svojich vyhodených či odložených kúskov v dome starých rodičov. A čím viac mu ich priniesli príbuzní z Prahy, tým plnšie pocity môže zažívať.
No to stále nestačí na celovečerný film. Slabý scenár rozprávajúci len prostý príbeh i kopa postáv, nech aj mimoriadne zaujímavých, vás nedokáže udržať v strehu celých 90 minút. České príbehy tohto subžánru zahaľuje príliš veľká miera surrealizmu, pre bežného diváka často preniknuteľná, pre nadšenca či znalca žánru nie dokonale poskladaná. Na pohľad pôsobí zoskupenie hračiek lákavo, no na druhý už vidíte málo prepracované pozadie, minimálny vývoj postáv (iba tu sú) a do neskoršej polovice sa dostáva čoraz menej originálnych, ľahko uchopiteľných nápadov. Áno, nechýbajú najmä dospelému divákovi určené inotaje – politické podtóny, ťažká satira bývalého, nám známeho režimu, ale to stále nedokáže zbaviť film rovnakého, opakujúceho sa problému.


Zaujímavý, no relatívne ťažko sledovateľný, ťažkopádny a neustále hľadá svoju cieľovú skupinu. Opäť platí, že deťom je určená snáď iba hravejšia polovica a surrealistické či alegorické časti ťažko pochopia – a autori ich prenechávajú dospelým, ktorí sa zrejme budú nudiť pri iných partiách. Hustá, svojská atmosféra filmu rozhodne nechýba – a je určite ľahšie sa do nej dostať ako pri Fimfáru a neskrýva hrozby neprístupných narážok a la Kozí príbeh. No nie je to detský zábavka na nedeľné popoludnie a ani nie nezabudnuteľný český bábkový film ako zmienené prvé Fimfárum.
Na povale ostáva niekde medzi – nápadmi pre malých i veľkých, zaujímavými, no prázdnymi postavami, slabým príbehom, no nie nezaujímavým obsahom. A svojskou, i keď nie úplne ľahko sledovateľnou animáciou. Je určený náruživým milovníkom českej kultúry a filmov minulých, no len ťažko osloví nové generácie a divákov súčasných.
PS – Problémom Na povale môže byť v niektorých mestách jeho hrací profil. Napríklad v bratislavských multiplexoch sa naň po 15:30 v pracovných dňoch nedá prakticky ísť...
Na půdě aneb Kdo má dneska narozeniny? (ČR / SR / Jap., 2009) 75 min. Réžia: Jiří Barta. Námet: Edgar Dutka, Jiří Barta. Scenár: Edgar Dutka, Jiří Barta. Kamera: Ivan Vít. Strih: Lucie Haladová. Hudba: Michal Pavlíček. Hrajú: Jiří Lábus, Ludmila Ungrichtová, Andrea Žádníková. Hlasy: Lenka Pernetová, Boris Hybner, Ivan Trojan, Vladimír Javorský, Barbora Hrzánová, Petr Nárožný, Naďa Konvalinková