Mamutí Depardieu ako ten „bájny“ mamut Manny na pokraji vyhynutia. V aktuálnom filme nepofičíme na ľadovej kryhe, ale pekne nasadneme na motorku Mammut z roku 1974 a posnažíme sa spolu so Sergeom Pilardossom (Gérard Depardieu) nevykapať pri zháňaní potvrdení k vybaveniu zaslúženej penzie.Televízne režisérske duo Gustave de Kervern a Benoît Delépine zakúsili žáner road-movie v roku 2004 a nakrútili satirický vozíčkársky film Aaltra. V minuloročnom Na mamuta! (Mammuth, 2010) spolu s Depardieuom v hlavnej úlohe si zobrali na paškál životný predel človeka nastupujúceho po oddanej práci na bitúnku do dôchodkového obdobia. Sergeho žena Catherine (Yolande Moreau) pracuje v hypermarkete a silou-mocou sa snaží vyhýbať oddeleniu rýb (kam ju po pokladníčení, samozrejme, zaradia). Aby ako-tak skromne vyšli, musí si dať Serge do poriadku „papiere“, aby mu uznali dôchodok. Zo sídliska ho jeho stará motorka vyvezie na  rôzne bizarné miesta predchádzajúcich povolaní, no všade nastávajú úsmevné, no nekompromisné, komplikácie.


Hovoriť o ústení a vyústení deja pri papierovej naháňačke podstatné nie je. Kervern a Delépine pozvoľna mapujú priestor v duši človeka, čo sa náhle stáva dôchodcom. Dostávajú ho do situácií pod slnkom, ktoré ako porcovač mäsa roky zažívať nemohol. Serge sa ocitá vo osobitom vnímaní novonastoleného života, okrem papierovačky si oprašuje dávne rodinné vzťahy i spomienky na lásku života (Isabelle Adjani) poznamenané haváriou s motorkou. Je samotárskym kolosom, ktorému v hukote motora okolo uší svištia vinohrady.

Gérard Depardieu bol počas filmu čisto „osadený“ do situácií, s minimom mimiky či pohybu prijíma čas, ktorý patrí len jemu. V snímke Na mamuta! ho výrečne dopĺňa ručná kamera Huguesa Poulaina so striedavými pasážami väčšieho i menšieho rozlíšenia. Sergeov charakterický vstup do dejových expozícií je snímaný spoza chrbta; ako on, tak aj my zakúšame nové životné peripetie. Jeho fyzickú ťarbavosť vyvažuje cvrlikavý hudobný motív Gaëtana Roussela pri presune z jedného miesta na druhé a predieranie sa duše v užívaní života cez tvrdý pancier tela. Vyzerá to však dosť komicky, a miestami až negustiózne, pretože celý priebeh deja vyznieva citlivo rozkošne v psychologizácii hlavného hrdinu, pričom Kervern s Delépine to s tou rozkošou miestami nečakane preženú a úplne necitlivo scénu zobscénia. Je to čisto na divákovi, či sa takejto eskalácii poddá a vyhodnotí ju ako scenáristické plus, alebo ho to ovalí a dojem z filmu naruší.Touto hravosťou zachádzajúcou do obscénností autori podľa mňa samoúčelne skúšajú divákov zmysel pre vkus a zážitok z filmu tým trieštia. A ešte poznámka: kto veľmi Gérarda Depardieu „nemusí“, pre toho ani záchranné koleso v podobe groteskne ladeného žánru road-movie  nepostačí. Ľahkosť štýlu je pravidelne búraná ťažkopádnym užitím vtipu, hoci existuje pár svetlých miest (metodológia v zbieraní mincí na brehu mora, všetky scény s Yolande Moreau a aj stretnutie s troška strelenou neterou Miss Ming (Solange Pilardosse) má väčší potenciál, i keď sa tam autori pekne výtvarne vyihrali).Mammuth (Francúzsko, 2010, 92 min.)Réžia: Gustave de Kervern, Benoit Delépine. Scenár: Gustave de Kervern, Benoit Delépine. Kamera: Hugues Poulain. Strih: Stéphane Elmadjian. Hudba: Gaetan Roussel. Hrajú: Gérard Depardieu, Yolande Moreau, Isabelle Adjani, Benoit Poelvoorde, Philippe Nahon, Bouli Lanners, Dick Annegarn, Anna Mouglalis