Po deviatich rokoch sa s novinkou Na konci sveta uzatvára trilógia Three Flavours Cornetto Trilogy. Britský režisér Edgar Wright a jeho spolupracovníci Simon Pegg a Nick Frost ňou prepájajú trojicu nekorektných žánrových paródií, ktorú odštartoval prekvapivý hit Súmrak mŕtvych. Zmrzlina, ktorá sa objaví v každej epizóde odkazuje na Kieślovského farebnú sériu. Kvôli apokalyptickej zápletke, na ktorú odkazuje názov, tvorcovia zjednotili väčšinu hereckej zostavy zo Súmraku mŕtvych vrátane niektorých nemŕtvych (Dylan Moran bohužiaľ chýba). „Základnou myšlienkou bolo ukázať globálnu katastrofu prostredníctvom jedného mesta a stretnutia kamarátov,“ prezradil Wright pre Comingsoon.net

KINEMAVIDEO1839.V dedinke Newton Haven, kde sa pivo pije častejšie ako voda (nie, nenachádzame sa v Českej republike) –„piati mušketieri“ túžia pokoriť takzvanú „Zlatú míľu“ a navštíviť dvanásť pivných podnikov: The First Post, The Old Familiar, The Famous Cock, The Cross Hands, The Good Commpanions, The Trusty Servant, The Two Headed Dog, The Mermaid, The Beehive, The King´s Head, The Hole in the Wall, posledný však dobyť nedokážu. O dvadsať rokov neskôr, vodca skupiny, Gary – alkoholik v strednom veku – sa snaží presvedčiť svojich odcudzených kamarátov, aby púť dokončili a ocitli sa v cieli, bare Na konci sveta. Podarí sa im napriek pokročilému veku zvládnuť dvanásť peniacich pohárov a naplniť mladícky sen? V ich milovanom rodisku sa však mnohé zmenilo a zrazu sa cítia ako cudzinci – obklopení mimozemskými robotmi z „Legolandu“.

Wrightove filmy sú príznačné hrou s atmosférou – plynulé prechody z komédie na horor a v nasledujúcej scéne na romantickú drámu si divák ani nevšimne. Vzťahy medzi postavami sa riešia aj v efektných, nerealisticky natočených akčných scénach v štýle režisérovho Scotta Pilgrima proti zvyšku sveta. Jeho rukopis sa nezmenil ani v prípade dynamického strihu, či dôrazu na hudobnú zložku. Dialógy spolu so Simonom Peggom okorenil o slovné hry a suchý britský humor. Wright sa svojou novinkou snaží navodiť pocit odcudzenosti v rodnom meste a od svojich blízkych, pričom si vypomáha fantastickou zápletkou „požičanou“ z Mestečka prekliatych, Invázie lupičov tiel, alebo Stepfordských paničiek od spisovateľa Iru Levina.
„Sci-fi elementy sú súčasťou úpadku hrdinov – opijú sa viac, správajú sa detinskejšie a bojujú ako akčné figúrky,“ prezradil Wright o štruktúre príbehu pre megazín Slant. Takmer dvojhodinová konštrukcia tak poteší milovníkov britského humoru, inteligentných bojových filmov a alkoholikov. Kto však očakáva prekvapivé nápady (ako napríklad v prípade adaptácie kanadského komiksu), zostane zrejme sklamaný.

Čo tentoraz Wrightovi chýba, je originalita. Môžeme za ňu považovať cameo Piercea Brosnana? Nestačí! Povinnú návštevu krčmy po opustení kinosály? Nestačí! Možno tému komercionalizácie a spájania podnikov do neosobných reťazcov - Možno! Je otázne, nakoľko oceniť schematickosť, ktorá je spojená so sériou – napríklad vtip s preskakovaním plota. Okato vyznieva aj režisérova obsesia nedospelými hlavnými hrdinami, ktorí odmietajú zapadnúť do sveta dospelých a vzdať sa mladíckej pohodlnosti. Ide totiž o najčastejší zdroj humoru, čo v tomto prípade pôsobí prvoplánovo. Žeby britskí tvorcovia dostali pred ústa americké servítky? Dokonca aj skladateľ Steven Price sa miestami snaží napodobniť roztomilý soundtrack Scotta Pilgrima od elektronického producenta (a spolupracovníka napríklad skupiny Radiohead) Nigela Godricha.
Hlavná dejová línia pôsobí až na záverečný epilóg príliš lineárna a graduje bez väčších príbehových zvratov. Film tak v niečom pripomína „legolandových“ robotov poskladaných z funkčných zložiek, ale v konečnom dôsledku vytvárajúcich dojem prázdnej napodobeniny vyššie spomenutých originálov. Na koniec sveta prídete s príjemne opitým úsmevom, ale prebudenie po „zlatej míli“ bude možno bolestivejšie.The World’s End (UK, 2013, 109 min.)Réžia: Edgar Wright