Mel Gibson bol dlhé roky stávka na istotu. Hocijaký žáner si vybral, ale často najmä akčné, drámy, trilery a občas aj historický výlet, vždy to bola záruka kvality, pretože okrem svojho mena dotiahol k danému dielu aj šikovných tvorcov. Ešte aj tie Znamenia s ich všelijakou pointou vedel utiahnuť sám k uspokojivému koncu, no potom prišli už len dve maličké postavy a herecký utrum. Realizoval sa síce na režisérskej stoličke a priniesol jeden obrovský hit i jeden historicky bizarný Apofilm. Potom tri roky oddychoval, rozvádzal sa, čo-to popil, až sa vrátil späť do Hollywoodu zarábať...





 Na hrane temnoty nevybočuje z jeho minulého repertoáru. Hlavný hrdina (policajný detektív, ehm) sa teší na opätovné stretnutie so svojou dcérou, no ich idylka dlho nevydrží, pretože milovaná dcéra sa čoskoro stane obeťou vraha. A naštvaný tato s koltom v jednej ruke a odznakom v druhej smeruje k vyšetrovaniu zločinu, ktorý sa ho dotýka viac ako bežný prípad. Lenže dcéra nebola len taká obyčajná dušička, ale mala dočinenia s megakorporáciou, od ktorej sa už dostane detektív k veľkému spiknutiu, a to...

Žánrovo máme pred sebou akčný triler. Takže sa môžete tešiť buď na akciu, napínavé pátranie alebo na oboje. V skutočnosti však svoje očakávanie radšej nepreháňajte, pretože tento kúsok vás nebude chcieť šokovať či úplne prekvapiť. Mel Gibson si pre svoj návrat vybral typický variant, ktorý nemusí lámať rebríčky kvality či návštevnosti, no v protagonistovej kariére neostane úplne navnivoč. Stačí, že ho zobral do rúk Martin Campbell a to je zručný remeselník preháňajúci po plátne väzňov z Absolonu, Bonda, Zorra i horolezcov vo Vertical Limite. Jeho zručnosť a finálna kvalita filmov však priamo úmerne rastie s objemom akcie a dramatických scén...


...a tých Na hrane temnoty veľa nie je. Určite ste videli efektne zostrihaný trailer, no musím vás sklamať – vo výslednom produkte je akcia prítomná len v niekoľkých scénach a okrem výstrelov, pár bitiek a naháňačky sa nemožno tešiť na treskúce mlátenie "držiek". Tento film má ďaleko od Gibsonovej notoricky známej výbornej Odplaty, kde sa rovnako v úlohe naštvaného pomstiteľa podujal natrhnúť pár úsmevov. Novinka sa síce občas blysne vyššou mierou brutality ako Gibson kedysi, ale je to iba letmá spomienka.
A spomínať možno aj pri trilerovej časti, kde sa začína odhaľovať spiknutie megarozmerov, no tá línia len zďaleka pripomína oveľa kvalitnejšie a starostlivo budované spiknutie s Melom z roka 1997. Tentoraz sa síce vyšetruje do riadnej hĺbky a ústredná téma má oveľa viac šokovať, ako pred tuctom rokov, ale to by museli scenáristi pracovať trošku obozretnejšie. Ich snaha sa nakoniec zúžila na nahádzanie veľkého počtu postáv, odhaľovanie nitiek až od tretiny filmu a až ku koncu nejaké to reálne odhalenie, ktoré však môže niektorým divákom prísť až smiešne. Je fakt, že dovtedy si film drží pomerne serióznu a dobrú líniu, no to nemusí stačiť každému.


Navyše paralelná existencia oboch žánrov v jednom filme občas kríva. Akcie je málo (hoci sa aj rysuje otázka prečo, keď film stál 80 miliónov) a pre inovatívne vyšetrovanie či prekvapivé momenty, tiež neostalo veľa priestoru. Ale v konečnom dôsledku nemožno povedať, že film nefunguje, práve naopak. Mel Gibson sa do svojej úlohy hodí náramne, vedľajšie úlohy sú tiež starostlivo vybrané. Skrátka - ako remeselný film sa Na hrane temnoty celkom podaril. Troška akcie, veľké spiknutie, vyšetrovanie na vlastnú päsť. Máte tu všetko, čo očakávate a sotva vás niečo prekvapí (čo je však škoda) alebo zarmúti.
Takže dobrý štandard s potešitelným záverom. A ten si v redakcii ceníme na jasnú päťku. Na Melove pomery je to síce málo, ale aspoň nezačína svoj comeback niečím premrštene očakávaným a prehrávajúcim.
Edge of Darkness (USA/UK, 2010, 117 min.) Réžia: Martin Campbell. Scenár: William Monahan, Andrew Bovell. Kamera: Phil Meheux. Strih: Stuart Baird. Hudba: Howard Shore. Hrajú: Mel Gibson, Ray Winstone, Danny Huston, Bojana Novakovic, Shawn Roberts, David Aaron Baker, Jay O. Sanders, Denis O’Hare