Režisér Jiří Vejdělek sa stáva zárukou dobrej zábavy v českom filme.  Síce Účastníkmi zájezdu sa kvalitatívne veľmi neetabloval, no svoju divácku obec si získal. S ROMingom, Václavom sa trošku hľadal, v Ženách v pokušení si našiel plodnú tému klasických žensko-mužských vzťahov. Z tej ťaží aj v najnovších Mužoch v nádeji. Teraz do popredia uvádza mužov a ich pohľad na ženské pokolenie, ktoré ale svojim partnerom výborne a hlavne rovnocenne kontruje. Scenáristicky i režijne poskytuje Vejdělek vyzretý filmový produkt, producentsky hviezdne zastrešený Tomášom Hoffmanom (Román pro ženy, Nestyda, Účastníci zájezdu, ROMing, Kawasakiho růže). Nemenej hviezdne mená uvidíme v Mužoch v nádeji aj na filmovom plátne.


Klasickému „ňoumovi“ Ondřejovi (Jiří Macháček) riadi život manželka Alice (Petra Hřebíčková), posadnutá vytrhnúť sa z každodennej nudy splodením potomka. Ondřejov svokor Rudolf (Bolek Polívka) si nadmieru užíva existenciu plnú milostných avantúr. Jeho životným krédom nie je uloviť čo najviac žien, ale mať sa zo záletov ku komu vracať. Tou jedinou je pre neho už 35 rokov manželka Marta (vynikajúca Simona Stašová). Rudolf objasňuje Ondřejovi „chlapský princíp“ - upevňovať si dlhodobý manželský vzťah neverou. Ondřej statočne odoláva, až obom do života vstúpi zvodná Šarlota (neodolateľná Eva Kerekésová)...

Muži v nádeji sú vynikajúcou a príjemnou českou komédiou. K pointe ale vedie roztopašná cesta testovania znesiteľnosti kadencie vypúšťania vtipov. Na úvod sa všetko akosi prečerpá (anekdoty, podliezavý hudobný motív, príliš zabehané herectvo Polívku a Macháčka). Navyše film zaváňa nutkaním zaujať diváka pomaly každou slabikou, len aby žiadaný bonmot bol už na svete. Toto „kameňákovské“ radenie rýchlosti pomaly odoznieva. Do príbehu vstupuje prepracovaný vzťahový spletenec a vo Vejdělkovom prípade ide sakramentsky o to, nešliapnuť vedľa, nemoriť diváka prvoplánovosťou a pracne nechať vygradovať búrlivé zápletky. Tu je J.P. Muchow už znesiteľný, aj defilé ženských zadkov a podpätkov slabne.

Skutočne, postupným zauzľovaním čím ďalej, tým vzájomnejších (viac nemožno prezrádzať) vzťahov, dochádza k originálnemu vyvrcholeniu deja. Samozrejme, že Muži v nádeji kvôli čo najvšeobecnejšiemu prijatiu publikom musia v sebe niesť jednoduchú čitateľnosť, no formálnu stránku poľahky tromfuje obsah a utiahnutie neľahkého vzťahového nákladu v závere filmu.  Vejdělek si neúmerne nakladá dejové výbušniny, až si divák pomyslí, že „tak z tohto už vykorčuľovať nejde“, aby vo finále všetko elegantne pyrotechnicky zneškodnil. Dominuje krása nevypovedaného. Treba vidieť, uveriť utópii a začať ju skúšať uplatňovať v praxi.