Keď 14.júna 1940 do Paríža napochodovalo okupačné vojsko nacistického Nemecka, stál medzi ním a najcennejšou zbierkou umenia na svete jediný muž - Jaques Jaujard, distingvovaný, ale neústupný riaditeľ múzea Louvre. Že ste o ňom ešte nepočuli? Určite nie ste jediní.

Opatrný Jaujard stál v tieni svojich činov priam z presvedčenia, a tak sa jeho nemalé historické zásluhy do učebníc akosi nedostali. Ak by ste si však životný príbeh tohto odvážneho muža – a najmä príbeh záchrany umeleckých skvostov Louvru chceli ozrejmiť, zamierte do kina na dokumentárny portrét Muž, ktorý zachránil Louvre. Zaberie vám necelú hodinku a nudiť sa určite nebudete.
KINEMAVIDEO4257.
Ak niečo priliehavo vystihuje fráza „v správnom čase na správnom mieste“, je to určite pôsobenie Jaquesa Jaujarda v čele Louvru počas 2.svetovej vojny. Jaujard nie len neomylne predvídal dejinné zvraty v čase, kedy sa mnohí jeho krajania nechali uchlácholiť sľubmi Mníchovskej dohody, ale vedel tiež presne zhodnotiť, čo tieto udalosti budú znamenať pre francúzske umenie a ako mu práve on môže pomôcť. A tak kým zvyšok Francúzska s napätím sledoval, ako sa vzťahy so susedným agresorom vyvinú, Jaujard so svojimi zamestnancami dňom i nocou pripravovali úchvatné poklady Louvru na presun do bezpečia.
Pobalené do 1862 dební a označené farebnými štítkami podľa hodnoty (najcennejšia Mona Lisa mala tri červené štítky), vydali sa poklady svetového kultúrneho dedičstva na dlhú a dobrodružnú púť po pivniciach vidieckych zámočkov, opustených soľných baniach a nenápadných skladiskách. Okrem Jaujarda a jeho kurátorov priložili ruku k dielu aj stovky obyčajných Francúzov. Keď bolo treba odstrániť konáre stromu, popod ktorým sa mala viezť gigantická maľba, spílili ich. Keď stáli umeniu v debničkách v ceste telegrafné drôty, zvesili ich. Desiatky ďalších pomohli už len tým, že o tajných presunoch umeleckých skvostov vo svojom okolí zaryto mlčali. V dejinách francúzskeho odboja ide o príbeh, na ktorý môžu byť všetci zúčastnení právom hrdí.

Snímka Muž, ktorý zachránil Louvre rozpráva Jaujardov príbeh celkom zrozumiteľne, vecne a zaujímavo. Tvoria ju pútavé archívne zábery, výňatky z oficiálnych dokumentov aj súkromných poznámok, ale tiež autentické výpovede historikov, kurátorov a tých, ktorí Jaujarda a jeho smelú evakuáciu osobne zažili. Napríklad ako deti, ktoré mohli kdesi v suteréne ošarpaného kaštieľa nahliadnuť do debne s legendárnou La Giocondou. Pestrú podobu dokumentu dotvárajú aj vkusné animácie – napokon, Jaujard vo svetle jeho turbulentného životného príbehu skutočne pôsobí takmer ako nejaký komixový hrdina.
Z filmu sa ale dozviete, napríklad, aj čo-to o ďalšej nenápadnej hrdinke - Rose Vallandovej, ktorá riskovala svoj život, keď tajne zapisovala kedy, kam a ktoré z diel kradli nacistickí priekupníci na čele s neslávne známym „milovníkom umenia“ Hermannom Göringom (hollywoodsku verziu tohto príbehu ste mohli vidieť vo filme Pamiatkari Georgea Clooneyho). Alebo o nacistami dosadenom správcovi francúzskych zbierok, grófovi Wolff-Metternichovi, bez ktorého triezveho úsudku a podpory by, podľa vlastných slov, Jaujard Louvre zachrániť nedokázal.

Film Muž, ktorý zachránil Louvre azda patrí skôr na televízne obrazovky než do kín. Nepúšťa sa do žiadnej hlbšej polemiky, nejde do závratných detailov a v téme dobre zorientovanému divákovi možno nemá čo nové ponúknuť ani v zmysle faktografie. Je to, skrátka, dobre a vnímavo spracovaná atraktívna téma. Chcelo by sa povedať, že nič viac a nič menej. Je to ale, napokon, aj dobrý príklad toho, že dobrý dokument niekedy nepotrebuje nekonečnú stopáž, abstraktné spracovanie ani kontroverznú či obskúrnu tému.
Niekedy celkom stačí cit pre to, čo je dôležité a zaujímavé. A – ako bonus navyše – film zdobí aj príjemný hlas Mathieua Amalrica v úlohe rozprávača.
Illustre et Inconnu. Comment Jacques Jaujard a Sauvé le Louvre (Francúzsko, 2014, 57 min.)Réžia a scenár: Jean-Pierre Devillers & Pierre Pochart