Dámy a páni, dovoľte mi predstaviť Earla Brooksa, vynikajúceho obchodníka, skvelého priateľa a Muža roka obchodnej komory. Pán Brooks má všetko, čo by si jeden mohol priať: krásnu manželku, dospievajúcu dcéru, fungujúcu firmu. No má aj jednu zvláštnu „záľubu“: zabíjanie. A hoci už dva roky nezabil, jeho alter ego Wallace mu našepká, že teraz je ten správny čas vrátiť sa „do služby“. Brooks vraždí páry milencov, najlepšie priamo „pri čine“. Veci sa trochu skomplikujú, keď ho odfotí zvedavec, ktorý si hovorí pán Smith a žiada od neho, aby ho zobral na nasledujúci záťah. Vraždenie sa totiž pánovi Smithovi javí ako celkom vzrušujúce...

Žiadna bombastická reklamná kampaň, žiadne prehnané reči o úžasnom comebacku Kevina Costnera (a Demi Moore), nič z toho nesprevádza uvedenie Mr. Brooksa do našich kín. Je fajn, že film nie je príliš „vyhypovaný“, no bola by škoda, ak by ostal nepovšimnutý. Neodvážim sa odhadnúť jeho potenciál v našom prostredí, no rozhodne si myslím, že divákovi má čo ponúknuť. Hoci príbehov o schizofrenikoch riešiacich svoju situáciu rôznymi spôsobmi tu bolo už mnoho, Mr. Brooks nie je iba bezduchou variáciou obohratého motívu. Vyťahuje hneď viacero tromfov, ktorými zaujme. 


Úprimne povedané, od prvých minút som sa naladil na vlnovú dĺžku filmu. Po odovzdaní ocenenia pánovi Brooksovi nasleduje jeho prejav a potom cesta domov. Už počas nej zisťujeme, že nie je všetko v poriadku. Spoznávame Wallacea a vidíme, ako prehovára (doposiaľ zdanlivo nevinného) Brooksa. Kamera scénu sleduje celkom nezúčastnene, ani hudobný motív ju nijako nedramatizuje. Všetko je snímané s akýmsi chladným odstupom či nadhľadom, ak chcete. Nie, nejde o iróniu ani nič podobné. Avšak napriek tomu sa pravdepodobne budete cítiť nezainteresovaní. Akoby tvorcom išlo o objektívne rozprávanie, ktoré sa neusiluje o divákovu účasť na dianí, ale stavia ho do pozície pasívneho voyeura. Pri sledovaní budete mať asi najbližšie k pánovi Smithovi. Ten sa z pasívneho pozorovateľa udalostí stáva vďaka fascinácii Brooksovým konaním čoraz aktívnejším. A hoci (aspoň dúfam) po záverečných titulkoch nezačnete vraždiť, tento posun je celkom efektným obrazom toho, ako sa dá film vnímať.
V príbehu zohrá dôležitú úlohu aj detektívka Tracy Atwoodová (Demi Moore). Prácu jej sťažuje komplikovaný rozvod, no napriek tomu sa nehodlá vzdať a cieľavedome sa snaží odhaliť identitu „odtlačkového“ vraha. Domyslieť si spojitosť medzi jednotlivými líniami nie je nijako náročné, no film (chvalabohu) nestojí na ich „šokujúcom“ prepojení. A to je jedna z jeho devíz: to, čo v trileroch býva často prezentované ako zásadný moment zápletky, je tu celkom normálnou, prirodzenou a logickou súčasťou toho, čo sa deje. Dôraz je tu kladený viac na charaktery a ich vývin a na atmosféru, než na nejaké teatrálne a okázalé odhalenia či výstupy. Mr. Brooks stojí na serióznych scenáristických základoch, má sa o čo oprieť. Dôsledne načrtnuté sú tu hlavné aj vedľajšie postavy. Občas sa stane, že niektorá z vedľajších postáv vnesie do príbehu závan klišé („rebelantská“ dospievajúca dcéra), no zároveň s tým otvára témy nie celkom typické pre mainstreamovú kinematografiu (interrupcie). A hoci sú v pozadí, divák ich reflektuje, a to je dôležité... 


Pochvala patrí teda scenáristom Bruceovi A. Evansovi a Raynoldovi Gideonovi, pričom prvý menovaný sa postaral aj o réžiu. Nemožno mu uprieť režijnú istotu a niekoľko zaujímavých nápadov. Napríklad scéna, v ktorej Brooks vraždí pred odhrnutými závesmi, je vynikajúco vygradovaná a nakrútená s očividnou ľahkosťou a „šmrncom“. Dokonca ani pokus filmársky stvárniť Brooksov pocit z vykonaného aktu nepôsobí prehnane, či trápne, ale vhodne dopĺňa celkovú (chladnú a nezúčastnenú) náladu scény. Škoda len, že vo filme nie je viacero scén, ktoré by vynikli. Väčšinou ide totiž „len“ o vyšší štandard, pričom sa domnievam, že Evans má na to, aby ponúkol niečo zaujímavé častejšie. Na druhej strane, celkom poteší otvorenosť niektorých scén. Niet sa čomu čudovať, že film si vyslúžil v USA rating R, za niektoré momenty by sa nemusel hanbiť ani gore horor. Kvitujem odvahu tvorcov neustúpiť pred zobrazením násilia a „podrásať“ trochu divákove nervy. Povestnou čerešničkou na torte sa stáva čierny humor. Vyžaduje si to kus cynizmu, zasmiať sa pri takomto filme, no zas taký problém s tým mať nebudete.
Obsadenie vo mne vzbudzovalo trochu obavy. Kevin Costner a Demi Moore sa čoraz menej vyskytujú vo filmoch A kategórie a kvalitný výkon podávajú ešte sporadickejšie. Moore som zaregistroval naposledy v Atentáte v Ambassadore, kde si v rámci svojej maličkej úlohy hanbu nespravila, no ani nijako neoslnila. To isté sa dá povedať aj o jej výkone v Mr. Brooks. Nevadí to, keďže jej postava nie je hlavná. No Kevin Costner ako Brooks zvládol úlohu dobre. Hoci vo filme prakticky ani raz nemusí výrazne zmeniť polohu, tú jednu zvláda celkom presvedčivo. Skrátka – nemal som problém uveriť mu, a to sa ráta.
Ako som už spomenul vyššie, technicky je film spracovaný kvalitne. Trochu zamrzí vidieť, že Evans má potenciál nakrútiť scénu zaujímavo, no činí tak iba zriedkavo. Ale buďme radi aspoň za ten „štandard“, mohlo to byť rozhodne aj horšie. Mr. Brooks nie je geniálny, ani dokonalý titul. Myslím si však, že jeho návštevu ľutovať nebudete. Inteligentný triler, ktorý nie je len znáškou klišé, ale ponúkne nejaké oživenie, je pomerne nedostatkový tovar. A je to celkom slušná zábava.
Mr. Brooks (USA, 2007, 120 min.) Réžia: Bruce A. Evans. Scenár: Bruce A. Evans, Raynold Gideon. Kamera: John Lindley. Hudba: Ramin Djawadi. Hrajú: Kevin Costner, Demi Moore, Dane Cook, William Hurt, Marg Helgenberger, Ruben Santiago-Hudson, Danielle Panabaker