S prichádzajúcimi kresťanskými veľkonočnými sviatkami sa do našich kín dostáva francúzska snímka s príznačným názvom Modlitba. Hoci naznačuje, v akom duchu sa bude niesť, náboženský motív sa prelína len v prvom pláne. Snímka napokon vykresľuje oveľa zložitejší proces prerodu mladíka, ktorý sa dokázal odraziť od dna.

V kulisách nádherných Álp sa odohráva univerzálny príbeh človeka hľadajúceho svoje šťastie. 22-ročný Thomas sa pokúša zazrieť svetlo na konci tunela, do ktorého ho uvrhla ťažká závislosť od drog. Jeho osud sa začne pred nami odvíjať až od momentu, keď prichádza na odľahlú farmu uprostred hôr, kde našli útočisko mladíci s podobnou minulosťou. Scenáristi Fanny Burdino a Samuel Doux nám pod režijným vedením Cédrica Kahna nedovolia nahliadnuť do jeho života pred príchodom na toto „Bohom zabudnutom mieste“, kde väčšina z nich práve Boha nájde.
KINEMAVIDEO4969.
Ani vo flashbackoch sa nedozvieme, čo ho v živote formovalo či deformovalo a čo ho dohnalo až k predávkovaniu. Esenciou filmu je práve schopnosť človeka oslobodiť sa od démonov, ktorí ho stiahli do pekla závislosti. Tvorcovia sa zamerali na náboženskú formu pomoci a na centrá - dnes už celkom bežný nástroj pomoci, v ktorých sa im jej dostáva. Tvrdá práca a modlitba sú základnými piliermi fungovania podobných zariadení vo svete. A na takomto mieste sa ocitol aj hrdina filmu.
Začiatok adaptovania sa na nové prostredie nie je ani zďaleka idylický. Cítiť veľkú priepasť medzi ním a ostatnými mladíkmi. Napriek tomu, že ho medzi seba s ľahkosťou prijali a stáli pri ňom aj v ťažkých chvíľach boja s abstinenčnými príznakmi, Thomas má problémy so začlenením sa do skupiny hlboko veriacich ľudí. Miestami ťažko uveriť, že si jeho spolubývajúci prešli niečím podobným ako on. Tvorcovia na nich nahliadajú až príliš idealisticky a my podobne ako hlavný hrdina spočiatku len s nedôverou sledujeme ich vnútornú disciplinovanosť a hlbokú odovzdanosť Bohu.

Napriek tomu sú pocit spolupatričnosti a vzájomná starostlivosť odučených narkomanov také silné a uveriteľné, až diváka dojímajú. Nad celou snímkou sa vznáša metafora biblického príbehu o Lazarovi – „Lazar je mŕtvy, priveď ho medzi živých“, ktorý tvorcovia umne zakomponovali do príbehu ako nacvičovanie divadelného predstavenia.
Nielen otázkou viery sa však zaoberá príbeh mladého feťáka. Ďalším ťažiskom filmu je láska. Viera a láska sú nosnými prvkami Thomasovho osudu a oba sa významne podieľajú na jeho premene. A hoci sa zdá, že pomer so Sybille je len krátkou epizódkou na jeho ceste vymanenia sa z heroínu, napokon vyznie nemenej dôležito ako samotná viera. Tvorcovia tak zamotajú hlavu nielen Thomasovi, ale aj divákovi, pred ktorým odrazu stoja dva intenzívne existenciálne motívy.

Hrdina sa musí rozhodnúť – bude sa naďalej utiekať k vyššiemu princípu, alebo nájde vykúpenie v láske k žene. Už totiž vie, že život v klamstve nemôže byť nikdy šťastný. Vo filme i v literatúre veľmi často vykresľovaný prvok tak vo francúzskej snímke nominovanej na Zlatého medveďa za najlepší film na Berlinale opäť raz získava novú tvár i zmysel.
La Prière (Francúzsko, 2018, 107 min.)Réžia: Cédric Kahn. Scenár: Fanny Burdino, Samuel Doux, Cédric Kahn, Aude Walker. Hrajú: Anthony Bajon, Damien Chapelle, Alex Brendemühl, Louise Grinberg, Hanna Schygulla ...