Toto nie je iba film o mníchovskom atentáte v roku 1972, ale najmä o tom, čo sa stalo potom. A čo trvá dodnes... Majstrovský Spielberg je späť!

Pokiaľ máte radi trošku matematiky, pripočítajte si k rokom 1938, 1972... ďalšie číslo. Mníchov 1938 je najmä pre Československo nezabudnuteľný termín v rámci histórie schyľujúcej sa k druhej svetovej vojne a na Mníchov roku 1972 sa obracajú dejiny okrem iného aj kvôli olympijským hrám. Pretože ak máte aspoň trošku šajnu z histórie alebo sledujete trailery za posledných pár mesiacov, poznáte krvavú škvrnu olympijského športu, tzv. mníchovský atentát. Steven Spielberg nakrútil svoj posledný majstrovský kúsok práve o ňom a najmä o udalostiach, ktoré nasledovali po ňom. A čo sa týka číselného radu... Pokračuje číslom 2006, keď sa (nie náhodou) objavuje film v celosvetových kinách (plus / mínus dva týždne limitovanej edície kvôli Oscarom).
Mníchov sa otvára napínavou rekonštrukciou atentátu v nočných hodinách a približne v desiatich-dvanástich minútach načrtne, čo sa vlastne stalo. Spielberg však neukáže kompletný prepis, na ktorý by potom chronologicky nadviazal, ale dianie v kocke, od ktorého sa potrebuje odlepiť do svojho takmer trojhodinového eposu. V ňom sa izraelská premiérka Golda Meir rozhodne konať a vytvoriť niekoľkočlenné komando, ktoré by sa presunulo do Európy (alebo iných častí sveta, no primárne s výnimkou afrických krajín), aby tu operovalo a usmrtilo jedenásť ľudí, ktorí majú stáť za mníchovským atentátom. Ťažko povedať, či chcela premiérka postupovať štýlom zub za zub a túto jedenástku si vybrala na odstrel kvôli rovnakému počtu alebo tajné služby zapracovali tak, že vybrali jedenásť najdôležitejších alebo práve oni skutočne za zločinom priamo stáli. A tak povoláva Avnera, jej bývalého lojálneho bodyguarda, ktorý sa stáva veliteľom nebezpečnej misie (ba až vendetty) – neexistuje, dostáva len počiatočné inštrukcie a konto v švajčiarskej banke, ktoré sa dopĺňa tak, že na jednej strane sa čudujete, koľko je Izrael schopný vraziť do pomsty, no na druhej vás Eifram (v podaní výborného Geoffrey Rusha) uisťuje, že nie je nekonečné, hoci tak pôsobí.


Každopádne Avner začína operovať so štyrmi pomocníkmi. Robert (nenápadný Matthiew Kassovitz, napríklad chlapec z Amélie) kedysi robil hračky a likvidoval bomby, no teraz ich má vyrábať. Steve (Daniel Craig, budúci James Bond s pomerne tlmeným výkonom) je špecialista na autá a úniky. Carl zahladí po akcii hocijaké stopy a Hans bez problémov vyrobí rozličné doklady alebo dokumenty. Pätica mužov, ktorá berie do rúk osudy jedenástich vytipovaných zločincov postupuje z mesta k mestu. Za ťažké státisíce si kupuje informácie a kontakty, dostáva sa k prvým vraždám. Ich cit sa postupne cibrí a z prvotnej vraždy s poloroztrasenými rukami sa stávajú chladnokrvní profesionáli. Ale nie úplne, pretože tam vnútri netlčie srdce iba pre pomstu vo farbách Izraela, ale čoraz častejšie sa začínajú dostávať na povrch aj ďalšie otázky. K vraždám sa opäť pripletú nevinní, počet obetí rastie rýchlejšie ako by mal, hotely vybuchujú oveľa ničivejšie a začínajú hynúť aj civilisti. Z pôvodnej jedenástky sa stáva väčšie množstvo terčov, pretože pozície sa nahrádzajú oveľa neľútostnejšími cieľmi. A keď sme zabili predchodcu, musí padnúť aj nástupca a je zrejmé, že sa kruh začne uzatvárať. A skôr či neskôr sa môžu úlohy aj vymeniť – zo sliedičov sa stanú sledovaní, z lovcov ciele...
Nemôže to byť inak. Steven Spielberg si pripravil dielko, v ktorom vám predloží viaceré kúsky dejovej línie podľa očakávania. Nie je to však na škodu, pretože niektorým momentom sa vyhnúť buď nechcel alebo nemohol. Svedčí o tom postupne budovanie likvidačného tímu, prvá vražda s riadnou dávkou nervozity a samozrejme uzavierajúci sa vražedný kruh. Spielberg si neberie servítky a pri svojom štýle sa nestráni nahoty a tiecť budú aj litre krvi. Toto nie je žiadny rodinný film so štemplom do 12 rokov nevhodný, ale seriózna dráma. Resp. pri žánri filmu možno preukázať určitú neistotu – po úvodnej desaťminútovke prelínanej dokumentárnymi vložkami nasleduje skôr napínavý thriller, ktorý sa občas (nečakane) odľahčí určitým vtipom. Je to však thriller zručne konštruovaný – napätie sa dá krájať lepšie ako v bežných thrilleroch s vrahom likvidujúcim obete každých 30 minút.
Spielberg vie budovať napätie v malých momentoch i väčších scénach. Miestami viete čo môžete čakať v nasledujúcich minútach (či už intuitívne alebo z traileru, ale nikdy si nemôžete byť istí, ako sa veľký Steven s načrtnutou situáciou vysporiada. To sa týka druhej či tretej vraždy, prvých bombových pokusov alebo cesty Avnera za otcom informátora Louisa. Obyčajná scéna na vidieku obsahuje viac napätia ako by ste čakali a nepovolí od začiatku do konca. Život vrahov je čoraz krehší, najmä v druhej polovici filmu a zrazu zistíte, že Spielberg sa tu musí s danými postavami hrať a že veľa z nich happy-end uvidieť nemusí. Práve tam sa láme Mníchov z thrilleru na drámu. A podobných námetov na zamyslenie, čo môže nasledovať a ako nakoniec vypadajú v Majstrovom prevedení sa objaví viac ako dosť, v prostrednej tretine sa môže, ale nemusí vyriecť finálny ortieľ nad viacerými z nich. Postupné zoceľovanie charakterov si však prináša obete, rovnako ako aj celá misia. Nehovoriac o tom, že po dvoch hodinách sa nemôžu neobjaviť typické otázky nezmyselnosti vražedného kruhu. Ale riešia sa s prehľadom a ústia do konca, ktorý... Bude sa o ňom dosť polemizovať, či už ide o finálnu scénu s čerstvo postavenou dvojicou mrakodrapov alebo finálnu scénu Avnera, ktorú Spielberg zaujímavo prelína s počiatočným dianím.


Apropo, režisér tu skúša pár experimentov, resp. sa s niektorými scénami hrá viac ako obyčajne. Ani samotný atentát nie je vtesnaný iba do prvej desaťminútovky – Majster pracuje s flashbackmi tak, že na načrtnuté dianie atentátu nadväzuje a hľadá spojitosť v ďalšom dianí. Vo filmárskom svete nejde o žiadnu novú techniku, ale je zaujímavé sledovať, že ju využíva v tejto podobe a najmä to trošku odporuje možnej domnienke, že atentát si odbijeme na začiatku a zvyšných 150 minút patri dramatickému trileru.
Toto je jednoznačne film, pri ktorom Spielberg nepotreboval a ani nechcel staviť na veľké mená a urobil veľmi dobre. Jeho herecký ansámbl je vskutku neuveriteľný, mieša tu najmä hercov z rôznych kútov Európy a každý odvádza výborný part. Na čele je Eric Bana, relatívne neopozeraný chlapík, ktorý odvádza maximum. Resp. štylizuje svojho Avnera skôr do minimálnejšej roviny, no čas a možnosti na budovanie sympatií nechýbajú. Budete sa báť o jeho život asi tak ako on sám v poslednej hodine.
Má Mníchov hlboký zmysel alebo je iba ukážkou teroristickej kapitoly Izraela a Palestíny? Z každého si berie niečo a zaujímavo to skĺbi do finálneho diela. Netreba však zabúdať na to, že Spielberg tentoraz nenakrúcal pre masové publikum (svedčí o tom pôvodné nasadenie v limitovanej edícii), a tak sa nemožno čudovať aj jeho samozrejmému používaniu minulosti (akcie v roku 1967) alebo rozličných výrazov zo židovskej oblasti. Mazl-tov poznáme takmer všetci, ale pri ďalších to už také jednoduché nebude. Buď si niečo naštudujete (a Mníchov vám doplní viaceré línie) alebo sa pokúsite zistiť význam priamo počas filmu. Obe možnosti sú akceptovateľné a na ponímaní filmu veľa nezmenia.


Mníchov nie je blockbuster, ale na druhej strane ponúka fantastické atmosférické i profesionálne zázemie. Od vykreslenia 70. rokov minulého storočia, cez výbornú kameru, strih (film má síce 163 minút, ale na hodinky sa prvýkrát pozriete prakticky 15-20 minút pred koncom filmu) a najmä hudbu. John Williams má jednoducho za sebou fantastický rok – Epizóda III bola krásnym zavŕšením série, Vojna svetov splnila filmový účel (ale priamo sa veľmi počúvať nedá), Memoirs of a Geisha sú výbornou variáciou na soundtracky k ázijským eposom a Mníchov je kapitola sama o sebe – kombinuje drámu, thriller a niekoľko nezabudnuteľných melódií. Vo filme funguje stopercentne, samotné počúvanie nie je najprv také výrazné, ale neskôr sa prejaví. Tento film má opäť jeden zo soundtrackov, ktorý nefunguje iba vo filme, ale dá sa počúvať samostatne a prináša intenzívny zážitok.
Niektorí budú namietať, že Mníchov vlastne až tak veľa neprináša do filmového či historického kontextu. Ale šťastnou zhodou okolností či načasovaním prichádza v jednom z najpriaznivejších termínov. Nie je to iba profesionálne nakrútená historická etuda s variáciou, je to pohľad na rozdrásané vnútro ľudstva Európy, Ázie i ďalších častí sveta, kde neustále prevláda snaha určitého národa vyjednávať mier práve opačnými prostriedkami.
Munich (USA, 2005, 163 min.) Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Tony Kushner, Eric Roth. Kamera: Janusz Kaminski. Hudba: John Williams. Hrajú: Eric Bana, Daniel Craig, Geoffrey Rush, Ciarán Hinds, Hanns Zischler, Mathieu Kassovitz, Valeria Bruni Tedeschi