Rozporuplnosť vyvoláva rozporuplné reakcie. Vnútorným bojom prechádza hlavný hrdina a je prirodzené, že sfilmovaný príbeh o misionároch takisto čakajú protichodné prijatia a interpretácie. Od čias Posledného pokušenia Krista (1988) ubehlo veľa rokov a zdá sa, že Scorsese opäť prebúdza kontroverziu. S tým rozdielom, že pokúšaný Kristus pobúril cirkevných predstaviteľov, kým mlčiaci Boh zrejme odradí mnohých divákov. Rozhodne nezaslúžene.

Práve v roku uvedenia adaptácie románu gréckeho spisovateľa Nikosa Kazantzakisa sa do rúk jedného z najväčších režisérov súčasnosti dostáva kniha japonského autora Šúsaku Endó. Scorsese vedel, že príbeh o dvojici bohabojných jezuitoch určite raz nakrúti. V ceste mu však v tom čase stáli mnohé prekážky, od finančnej tiesne až po nedokonalý scenár. Roky čakania na vysnívaný projekt pretavil do ťažkého, ale zároveň zrelého, mnohovrstevného a hlbokého diela.
KINEMAVIDEO4119. Film s otvorenými závermi nastoľuje otázky viery v Boha a v samého seba a predkladá obrazy plné morálnych i odsúdeniahodných archetypálnych modelov. Myšlienková hutnosť s nejednoznačnými stanoviskami očakáva interakciu diváka. Autor predlohy ako i filmový tvorca dávajú priestor na hľadanie odpovedí. Príbeh je najmä o ľudskosti, jej protipólu a ich snúbiacich sa úlomkov.
Na príklade otca Rodrigueza a otca Garupeho, ktorí sa dobrovoľne podujmú vyhľadať strateného kresťanského odpadlíka, otca Ferreiru, sa ponára do hlbín kresťanských duchovných zámerov v období misionárskej činnosti v Japonsku. Odhodlaní bojovníci viery prichádzajú na miesto, kde je ich prítomnosť nežiaduca a hrozí im smrť rovnako ako všetkým, ktorí sa hlásia k novej viere. Andrew Garfield a Adam Driver v postavách mladých kňazov budia sympatie a často i antipatie. Nemožno im uprieť oduševnenosť, ktorou naplnili stvárňované charaktery.

V atmosfére strachu z mučenia a pomalej smrti sa nesú dni Japoncov konvertovaných na kresťanstvo. Jednoduchí ľudia objavili čaro v náboženstve, ktoré im po smrti ponúka raj bez bolesti, utrpenia a daní. Sviatosť zmierenia, spoveď, je vykreslená nielen ako očistný obrad, ale odkrýva aj druhú stranu mince. Ako najzneužívanejší obrad ju využíva aj ten naj(ne)povolanejší. Postava Kičidžira poslúžila na zosobnenie Judáša. Zradcovia a zbabelci vždy boli, sú aj budú. Stáva sa univerzálnou postavou figurujúcou v každom veľkom príbehu, neobišla preto ani tento.
Téma judášstva Scorseseho očividne fascinuje. Vyobracal ju v Poslednom pokušení Krista a robí to znova. Tentoraz mu slúži aj ako odkaz na súčasné sprofanované kresťanské duchovno. Donekonečna sa môže hrešiť, donekonečna sa môže odpúšťať, aby sa znova mohlo páchať zlo. Snímka je nielen vďaka tomuto motívu bohatá na alúzie dotýkajúce sa súčasnej krízy viery obmedzenej len na rituály a dogmy bez prežitej transcendentnej hĺbky.

Režisér zato prekračuje dogmatizmus filmov s duchovným a náboženským rozmerom. Svojho hrdinu neheroizuje, ale vystavuje ho na posúdenie. Zlomili ho japonskí inkvizítori v rafinovanom psychologickom nátlaku alebo ho naopak zocelili natoľko, že jeho obeta bola dotiahnutá do dokonalosti? Scorsese hrá s nami hru. Neservíruje nám ju cez veľkolepú dobrodružnú výpravu, z ktorej nám tuhne krv v žilách, ale cez tichú horlivosť jednotlivca. Hoci kamera nám umožňuje nahliadať do tradičného japonského prostredia a kultúry a zaberá aj širšie uhly, drží sa hlavne v blízkosti protagonistov. Príbehu zachováva komorného ducha, aby v nás lepšie zapustil korene.
Snímka je náročná na sledovanie i vstrebávanie. Tvorcovia musia preto rátať aj s veľkou vlnou nevôle širšieho publika. Martin Scorsese však nie je z tých, ktorí by sa báli neprijatia. To by sa nikdy nemohol pustiť do takých veľkých filmov, akými sú Taxikár, Zúriaci býk, Posledné pokušenie Krista či Vlk z Wall Street. Čas preverí, či sa aj Mlčaním zapíše tak hlboko ako tieto tituly. Nádej i viera tu stále sú a treba im dať šancu na veľkom plátne.
Silence (USA / Taiwan / Mexiko, 2016, 161 min.)Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Jay Cocks, Martin Scorsese (novela Shûsaku Endô). Hrajú: Andrew Garfield, Adam Driver, Liam Neeson, Issei Ogata, Tadanobu Asano, Ciarán Hinds, Shin'ya Tsukamoto, Yôsuke Kubozuka