Znie skladba „You Got The Love“. V detaile vidíme tvár speváčky z The Retrosettes Sister Band na kruhovom pódiu, na ktorom sa statická kamera točí spolu s interpretkou. Je večer. Pozadie toho zvláštneho obrazu, plného zabávajúcich sa dočasných obyvateľov luxusného švajčiarskeho sanatória, je rozostrené, akoby v hmle, a napriek snahe našich očí nedokážeme identifikovať tváre tancujúcich ľudí.

Nespochybniteľná je len tvár speváčky. Ona je prezentáciou toho, čo je teraz, čo vnímame v reálnom čase, je blízko. Druhý plán je pre nás oddelený pod prizmou vzdialenosti a času. Presne ako v našich spomienkach – niektoré životné udalosti už nie sú s odstupom rokov také zrejmé, zmenili sme sa aj my, aj ľudia okolo nás. A v tejto úvodnej scéne je ukrytý nielen kruh života, ale aj hlavná téma Sorrentinovho najnovšieho filmu – bilancovanie, spomínanie, ale aj rovnako nekonečné hľadenie zmyslu, prečo ráno ešte otvoriť oči...
KINEMAVIDEO3573.
Nádhera Sorrentinových filmov je aj v ich jednoduchosti a jasnom napĺňaní tém. Mladosť je aj napriek výrazne prevarenej téme vyrovnávania sa so sebou samým v kontexte neustáleho plynutia života pozoruhodná nielen na úrovni sústredeného uvažovania, ale aj vo svojom diváckom potenciáli. Aj preto môžeme o Sorrentinovi hovoriť ako o majstrovi komerčne efektívneho artového smeru. Oslovuje divákov, ale zároveň ponúka nenápadne, nenásilne oveľa viac.
Sorrentino pracuje s rozdelením vlastného fikčného sveta na vnútorný (v tomto prípade priestor sanatória) a vonkajší (okolie). V oboch sa hlavné postavy pohybujú a konajú v presne zadefinovaných a pripravených scénach. Zatiaľ čo vnútorný svet často reaguje na konflikt plynutia života, jeho zmysluplnosti a generačného konfliktu, ten vonkajší sa oveľa viac otvára minulosti, spomienkam a selektívnej pamäťovej hre.

V tomto prípade opäť nie je cieľom autorského tvorivého procesu ľúbivá príbehovosť. Podobne ako vo Veľkej nádhere, ku ktorej bude Mladosť chtiac-nechtiac prirovnávaná na úrovni spracovania a očakávaní, sú aj tu dôležité obrazové okamihy, scény, dialógy a formálne pomrkávanie. Je jasné, že Sorrentino vie viesť hercov a že má možnosť pracovať s absolútnou špičkou. Debata o tejto stránke filmu asi nemá zmysel – oveľa zaujímavejšia je jeho schopnosť vedieť, čo a ako povedať, a to aj pomocou výborného hereckého ansámblu, bez jeho prvoplánového plagátového využitia.
Metaforická okázalosť či obrazová choreografia niektorých scén sú naozaj odvážne, avšak Sorrentino ich dokáže filmársky precízne obhájiť a udržiava kvalitu diela aj po (na prvý pohľad) vystrieľaní všetkých tromfov. Umenie a jeho dôležitosť pre človeka zohráva v režisérovom tvorivom uvažovaní výraznú úlohu. Opäť sa upriamil na ľudí vnímajúcich svet z pohľadu vyšších hodnôt, ktoré prekračujú časové hranice. Dirigent a skladateľ na dôchodku, približne rovnako starý filmový režisér, ešte otvorený filmárskej kreativite, mladý herec neznášajúci falošnosť úspechu... a k tomu okamžitá, ale strácajúca sa ženská krása.
Umenie potrebuje vlastné sanatórium, kde je všetko pripravené a všetko má svoj čas. Liečenie možno chýba nám všetkým, nielen hlavným hrdinom filmu. Sorrentino symbolicky, pomocou svojich postáv, predpisuje recept proti strate kultúrnosti a uvažovania.

Veľmi častým zlozvykom producentov a tvorcov festivalových filmov sa stáva ich prestrihávanie po premiérovom uvedení. Pár stoviek ľudí tak vidí dielo v pôvodnom režisérskom zostrihu, ktorý sa však pri následnej kinodistribúcii mení. Dúfajme, že Mladosť to nepostihlo, bola by škoda potlačiť herecký koncert v duchu väčšej „diváckosti“. Bohvie, čo by na to povedali klienti sanatória umenia...
Mladosť je film, ktorý priznáva ponáranie sa do filmového jazyka, neskrýva tematické klišé a divácke zameranie. To je na tvorbe Paola Sorrentina sympatické. Ako 45-ročný sa v niekoľkých svojich dielach výrazne zameral na postavy ochotné viac či menej, alebo vôbec, bojovať s časom, s osudom a so sebou samými. Divákom je to mimoriadne blízke a on to dobre vie. Už niekoľko rokov robí umelecky ambicióznu kinematografiu krajšou. A to dokážu niektorí ľudia, ktorí ešte nezabudli na mladosť...
(Text vznikol po projekcii na IFF Karlove Vary pre zvláštne vydanie mesačníka filmsk)
Youth (Taliansko / Francúzsko / Švajčiarsko / UK, 2015, 118 min.)Réžia: Paolo Sorrentino. Scenár: Paolo Sorrentino. Hrajú: Michael Caine, Harvey Keitel, Rachel Weisz