Ostrieľaný vojak a študujúca slečna si začnú letnou láskou písať nekonečné romantické listy...

Do príchodu letného slnovratu, otvorenia mestskej pláže či nástupu skutočne tropických teplôt, nám ešte ostáva pár dní až týždňov, no v chlade kinosály sa už rozpaľujú nielen železní muži či šípy anglických ostrostrelcov vo veľkých blockbustroch. Priestor má aj romantická dráma, ktorá začína ako správny letný flirt a kladie otázku, či môže prežiť posledný augustový víkend...




 
 
Zo začiatku ťažko povedať, pretože sa snaží dať dokopy dva veľmi odlišné charaktery. Na pláži sa stretnú úplne náhodou – John prišiel relaxovať od bojovej vravy a službe vlasti, Savannah ako študentka plná ideálov užívať prázdniny. Leto praje netradičným párom, po dvoch týždňoch sa už John so Savannah nadobro milujú a len povinnosti ich od seba odtŕhajú. A tu sa z letnej romance stáva každodenná dráma skúšajúca ich narýchlo vybudovaný vzťah. Prežije John každý ďalší deň v akcii – a Savannah čakanie na jeho listy zo zahraničia? A majú vôbec šancu byť ešte spolu?





Ak niečo dokáže Nicholas Sparks perfektne zachytiť na stránkach svojich románov, sú to letné lásky v malebnom prostredí rozličných amerických štátov – a kontrast, keď sa po nádhernej prvej polovici majú jeho charaktery zrazu prebudiť v bežnej realite skúšajúcej silu vzťahu. Môžete namietať, že nejde o originálny námet. Aj Sparks sa opäť opakuje a skúša rozličné variácie. No jeho novely a romány sú veľmi dobré – preto sa skôr natíska otázka, ako sú vlastne adaptované.
Milý John je často porovnávaný so Zápisníkom jednej lásky – a nie neprávom. Je od rovnakého autora, má podobnú štruktúru. A netreba zbytočne otáľať a priznať, že je lepší. Jeho vrstevnaté rozprávanie, podoba flashbackov do minulosti a kombinácia s inou časovou líniou mu dávala iný rozmer. Milý John takú devízu nemá a celý čas je skôr obyčajnou romantickou selankou. Niežeby svoje dva romantické týždne nedokázal pretaviť v príjemnej podobe. Alebo že by jeho prechod do každodenného stereotypu a otáznej budúcnosti vzťahu nebol dostatočne razantný. Ale predsa je len príliš očakávaný – a počas jeho 105-minútovej dĺžky obsahuje len málo príležitostí, kde by mohol prekvapiť a posunúť dianie inam. Že John odíde, je jasné. Že mu Savannah stále píše, no zároveň otáľa, aký má tento vzťah zmysel, vlastne tiež. Potom sú už otvorené iba dve otázky – či scenáristi zneužijú nejakú vedľajšiu osobu na dramatický zvrat v deji a ako si poradia s Johnom a jeho osudom na bojovom fronte.


Prečo teda ľahko nadpriemerné hodnotenie? Pretože Lasse Hallström dobre rozumie postávam, ktoré adaptuje a najmä medziľudským vzťahom. Vie si vybrať celkom talentovaných hercov, ktorí mu utiahnu zdanlivo obyčajné vzťahové scény. Ani Tatum, ani Seyfried tu na Glóbusy asi neinšpirujú, no do svojich charakterov celkom dobre zapadnú. A čo je azda najpodstatnejšie, jeho filmy sa síce zdajú byť akoby zámerne tlmené a príliš obyčajné, ale svoju tému vedia uchopiť dobre a vyhýbajú sa typickým obyčajným finále. Je fajn sledovať ich a vidieť, aké ľudské osudy vie život napísať a dejú sa okolo nás. A vie ich citlivo prepísať na veľké plátno.
Nie je to málo, hoci v tomto podaní ani príliš veľa. Ako milá variácia poteší, ako májová návšteva kina na rande neuškodí. Viac od neho ani nemožno chcieť... Hoci druhý Zápisník to nie je.
Dear John (USA, 2010, 105 min.) Réžia: Lasse Hallström. Námet: Nicholas Sparks – román (2006). Scenár: Jamie Linden. Kamera: Terry Stacey. Strih: Kristina Boden. Hudba: Deborah Lurie. Hrajú: Channing Tatum, Amanda Seyfried, Richard Jenkins, Henry Thomas, D. J. Cotrona, Cullen Moss