Dlhometrážny dokumentárny film Miloslava Šmídmajera, Miloš Forman: Co tě nezabije... , je jeho druhým dokumentom o tomto svetoznámom režisérovi (napr. Černý Petr, Hoří, má panenko, Taking Off, Prelet nad kukučím hniezdom, Amadeus, Ľud verzus Larry Flynt, Muž na Mesiaci, Goyove prízraky). Formanove skúsenosti s československým prostredím dodnes určujú charakter jeho filmov, kde je veľmi často zakomponovaná sloboda a vzdor jednotlivca.

Šmídmajer v dokumente mapuje súkromný i profesionálny život tohto filmového tvorcu. Napriek Formanovej bohatej režisérskej tvorbe snímka uprednostňuje jeho súkromie, neustále odhaľované prostredníctvom lokácií nakrúcania. Forman na kameru rozpráva svoj životný príbeh, zväčša akoby úplne neplánovane. Svoj rozprávačský talent dokazuje výpoveďami, vyznievajúcimi absolútne spontánne, a to napriek plynulosti jeho prejavu. Svoj osud podáva chronologicky, zaujímavo a prostredníctvom Šmídmajera i premyslene.
Dokument sa vyhýba objektívnemu hodnoteniu. Formanov život mapuje predovšetkým prostredníctvom jeho spomienok. Opiera sa tiež o slovné a obrazové prejavy jeho príbuzných, priateľov a kolegov. Kritiky sa stránia i jeho najstarší synovia (Petr a Matěj), ktorí boli o prítomnosť otca pri výchove ukrátení.


Snímka zachytáva niekoľko obsahových rovín - Formanov osobný život od útleho detstva sa v istom veku napája na líniu profesionálneho života a s ním súvisiacu filmografiu sprevádzanú zaujímavými historkami. Svoj osobný život veľmi nerozvádza, neopiera sa o okolnosti, argumenty a pocity. Šmídmajer pri Formanových osobných výpovediach siaha po patričných hudobných motívoch Petra Maláseka ústiacich do ticha. V ňom môže na diváka doľahnúť sila nevypovedaného, ale načrtnutého.
Spomínané ticho býva sprevádzané čiernym obrazom, zábermi na koľajnice či vlaky, kde režisér odhaľuje svoj metaforický jazyk. Ten zakomponoval do snímky síce v minimálnej, ale i preto optimálnej, miere. Podobne metaforicky sa Šmídmajer prejavuje pri niektorých spojeniach ukážok z filmov Miloša Formana s jeho vlastným nakrúteným materiálom, ktorý sa týka konkrétnej Formanovej výpovede v dokumente. Tieto montáže pôsobia nielen efektne, ale i sofistikovane. Do filmu je nimi vnášaná symbolická rovina, čím osviežuje realistickosť a značnú subjektívnosť snímky.


Názov filmu, Miloš Forman: Co tě nezabije... , metaforicky odkazuje na zložitý životný údel a ťažké rozhodnutia. Obraz, ktorý tento titulok sprevádza, však odkazuje na fajčenie, čo je snáď len neuvedomenou reklamou na tabakové výrobky. Veď - „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Žeby to platilo aj o tabaku? Spomínaný výrok však pochádza od Friedricha Nietzscheho, ktorý tiež dodal, že človeku utrpenie praje, lebo prostredníctvom neho môže rásť. A práve v tomto význame by mal byť daný titul dokumentu vnímaný.
Snímka koniec koncov zaznamenáva nielen strasti a radosti života, ale i osobnosť Miloša Formana. Nie je vykreslený ako celebrita a vďaka priateľstvu so Šmídmajerom posúva vo filme svoju hranicu súkromia a opäť divákom sprostredkováva svoju ľudskosť. Tú dávajú tušiť i jeho filmy. Dokument zaujme predovšetkým divákov, ktorí poznajú Formanove diela, pretože poukazuje na súvislosti, nie je zameraná na prezentáciu jeho filmografie. Divák sa v snímke oboznámi so základnými bodmi formujúcimi Formanovu osobnosť a prostredníctvom lokácií nakrúcania ho spoznáva i ako bežného človeka, čím v tomto filme ľudský faktor prevyšuje jeho profesionálny život. Pokiaľ by ste chceli toto dielo využiť na oboznámenie sa s Formanovou tvorbou, je nedostačujúci. Ak k nemu pristupujete s očakávaním komplexnej výpovede a vykreslenia osobnosti režiséra, asi vás nesklame. Je zdrojom poučenia, ale i zábavy.
Miloš Forman: Co tě nezabije… (ČR, 2009, 110 min.) Réžia: Miloslav Šmídmajer. Scenár: Miloslav Šmídmajer. Kamera: Vlastimil Žán, Martin Kubala. Strih: Ondřej Ctibor, Jakub Vansa. Hudba: Petr Malásek. Hrajú: Miloš Forman, jeho rodina, priatelia a kolegovia.