Bláznivý francúzsky detský film, ktorý mnohí u nás úplne nepochopia...

Francúzska tvorba posledných rokov je pre mňa ako rybačka. Vždy, keď idem do kina, hodím si udicu a čakám, čo tam vylovím. Raz je to zlátanina najhrubšieho zrna, potom ťažko pochopiteľný festivalový kúsok očividne vypadnutý z Cannes, inokedy akčná kravina od Luca Bessona. Občas sa nájde milé prekvapenie (ale už len sporadicky), väčšinou však kritika preváži nad zážitkom.




 Aj v prípade Mikuláša založeného na sérii kníh, ktoré som nečítal a je to azda chyba, pretože tak nemôžem spievať chválu ako mnohí iní autori, čo na rozprávaní víťúza aj vyrastali. Pre našinca môjho formátu režisér nastrihol celkom rýchlu a efektnú introdukciu, ktorá sa mi aj pozdávala a navnadila na formálne pútavé rozprávanie.

No ten dobrý pocit zo začiatku strieda zhruba po 30 minútach rozčarovanie – schválne nemožno napísať veľa o deji, pretože Mikulášové patálie ho nemajú. Je to príbeh z pohľadu chlapca, ktorý zažíva rôzne rodinné či kamarátske dobrodružstvá a my máme možnosť byť pri nich. Ale žiadne supervýlety ako u Toma Sawyera, skôr príhody z famílie, školy a predmestia, také (ne)obyčajné detstvo, poviete si. Ale veď aj s takým by sa dalo stotožniť? Nuž, teoreticky áno, no obavám sa, že do celovečernej podoby sa prepašovali iba série scén pripomínajúce epizódne príhody, ktoré na seba ako-tak nadväzujú. Čím dlhšie film trvá, tým sa jeho roztrieštenosť stáva bremenom a potom už začínate odškrtávať minúty do konca a sledovať aj iné vady.


Pri filme, ktorý stratí svoje tempo hneď po polovici, ich nie je málo – a času na ich nájdenie zase máte veľa. Je to predovšetkým vyčerpanie dobrých nápadov do hodinky filmu, ktoré vás zamrzí – predstavenie, prvé dobrodružstvo, druhé sú fajn. Ale potom sa už mustra začína opakovať – a len málo odlišného už režisér vymyslí.
Mikulášovi však do veľkej miery pomáhajú výborne obsadení herci zhosťujúci sa svojich postáv veľmi dobre. Presný casting detských i dospelých hercov pomáha naplniť víziu dobrodružstvá z detských čias a viacerí diváci sa môžu stotožniť s postavami pomerne rýchlo. Film síce pôsobí ako francúzske retro, no celkom v dobrom smere, lebo mu nechýbajú ľahké, jednoduché gagy či občas aj dobrá pointa epizódneho diania.


A potom je tu samostatná kapitola – štylizácia celého filmu, ktorá vypálila ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane sledujeme pútavý, výrazne prikrášlený či prehnane pitoreskný vizuál. V prvej polovici je to fajn, no niektoré pointy majú tendenciu skĺznuť do príliš veľkej miery infantilnosti. Budem úprimný, do konca filmu sa objaví pár scén, kde už vyslovene pôsobí rušivo.
Niežeby som chcel odpísať Mikulášove šibalstvá nadobro – je to zaujímavý pripravený zážitok pre celú rodinu bez moderných zásahov i obáv o sprostú paródiu či pýtických scén. Francúzi opäť nezaprú snahu adaptovať všetko možné. Ale už-už keď sa objaví jedna dobrá dvadsaťminútovka, hneď vás niečo zarazí a z finálneho zážitku kradne body. Preto sa lúčim so silnou šestkou – i keď verím, že fanúšikovia kníh pôjdu výrazne vyššie.
Le petit Nicolas (Francúzsko/Belgicko, 2009, 91 min.) Réžia: Laurent Tirard. Námet: René Goscinny, Jean-Jacques Sempé – kniha Malý Mikuláš (1959). Scenár: Laurent Tirard, Grégoire Vigneron, Alain Chabat. Kamera: Denis Rouden. Strih: Valérie Deseine. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Maxime Godart, Valérie Lemercier, Kad Merad, Sandrine Kiberlain, Franćois-Xavier Demaison, Louise Burgoin, Michel Duchaussoy, Michel Galabru