Meno Michel Gondry zastupuje v európskej kinematografii synonymum hravosti, bizarnosti a bezuzdnej fantázie hraničiacej s psychedelickou formou obrazov. Do kín dorazil ďalší počin tohto francúzskeho samorasta a z výsledku jeho najnovšej práce kričí – Zabudnite na Gondryho! Žiadny Večný svit nepoškvrnenej mysle, Náuka o snoch či Pena dní sa nekonajú.

Vytrhne nás z ríše snov, dysfunkčných vzťahov a osudových katastrof, aby nás preniesol do nákazlivých radostí a strastí dospievania. Na čas opustil fiktívny svet a neopakovateľnú snovú formu rozprávania a berie nás tam, kde sa sám raz ocitol - do čias svojho detstva, do veku, ktorý vo veľkej miere formoval jeho osobnosť a aj vďaka ktorému stvoril spomínané majstrovské kúsky. Hoci ho osobný rozmer príbehu obral o jeho neopakovateľný rukopis, jedinečnosť snímke nemožno odoprieť.
KINEMAVIDEO3948.
Známy filmový rojko nelieta vysoko, drží sa pri zemi a jeho povestná obrazotvornosť unikla pre účely vernejšieho zobrazenia úsekov jeho vlastného životného príbehu. Autobiografické črty mu nadiktovali aj väčšiu prozaickosť a tradičnú štruktúru. Hoci forma sa nevzniesla mimo zmyslov, charakter príbehu originálnych hrdinov dokáže vynahradiť jeho neopakovateľný rukopis. Gondry sa prevtelil do chlapca s prezývkou Mikrób, aby vyskladal spomienky, jednotlivé úseky svojho života a sfilmoval denník svojho dospievania.
Ako mladík formovaný liberálnou výchovou voľnomyšlienkarskej rodiny sa ocitol aj v spoločnosti slobodomyseľného chlapca, ktorého nazval Gasoil a pre účely filmu s ním vo vyfabulovanom príbehu zažíva originálne dobrodružstvá. Ich vzájomné sympatie už na počiatku príbehu zaistia sympatie aj na druhej strane plátna. Mikrób a Gasoil prakticky z neho nezlezú a vťahujú nás do krátkeho, ale intenzívneho obdobia ich života.

Kým prvá polovica filmu je zoznamovaním s ich charaktermi, túžbami a strachmi, druhá už hotové, detailne vykreslené protikladné postavičky zdynamizovala prostredníctvom prázdninového výletu v domčeku na kolesách. Chlapčenská road movie nastražila pre hrdinov mnohé pasce, ktoré overia hĺbku ich priateľstva.
Spriaznenosť dvojice protikladných chlapcov drží pozornosť a divák sleduje, ako introvert a extrovert preskakujú či podliezajú prekážky. Bezstarostná jazda s drobnými úskaliami sa však raz skončí a Mikrób a Gasoil odrazu čelia prekážkam, voči ktorým sú už bezmocní. Sladký i bolestný čas dospievania v Gondryho rukách nemusí čeliť moralizovaniu ani veľkým gestám a komediálne a dramatické prvky sú správne vybalansované.

Napriek tomu, že povestný režisérsky fantasta nechal snový svet za sebou, jeho hrdinovia sa stále vymykajú priemeru a dokážu sugestívne zapôsobiť. S ich pomocou si s nostalgiou zaspomínal na vlastné detstvo, no následkom absentujúcich vizualizácií duševných poryvov postáv sám seba vystavil hroziacej kritike za odklon od svojho štylizovaného rukopisu.
Mnohí priaznivci jeho filmov môžu byť preto sklamaní a s nostalgiou budú zase spomínať na starého Gondryho. V tomto prípade je však istá zhovievavosť na mieste práve pre osobnú rovinu príbehu, ktorá mu skreslila charakteristickú optiku nazerania. Realisticky hutnejší, nekomplikovaný, ľahšie čitateľný, stále však hravý a dojímavý autorský film nepredstavuje v jeho tvorbe nič prelomové, no v každom zanechá minimálne dobrý pocit.
Microbe et Gasoi (Francúzsko, 2015, 88 min.)Réžia: Michel Gondry. Scenár: Michel Gondry. Hrajú: Ange Dargent, Théophile Baquet, Diane Besnier, Audrey Tautou