Paolo Genovese sa rád zahráva s ohňom. S ohňom, ktorý zľahka plápolá v našej duši, no v jeho podaní sa často premení na vatru. S radosťou študuje rôznorodé charaktery, kladie otázky a nepriamo s alternatívami na ne odpovedá. Vo filme Úplní cudzinci sa chopil kacírskej myšlienky odhaliť dvojitý život skupiny priateľov. Film Miesto splnených túžob posúva utajený život svojich hrdinov ešte ďalej a odkrýva možné následky našich tajných prianí.

Miestom, kde sa plnia želania, je malá reštaurácia The Place. Za tým istým stolom stále sedí jeden tajomný muž a svojim zákazníkom ponúka splnenie ich prianí. Nič však nie je zadarmo a zúfalci sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu. Postavení pred morálnu dilemu tápajú, bojujú s rozhodnutím život za život, svojho „záchrancu“ nenávidia, no vedia, že inde pomoc nenájdu.
KINEMAVIDEO4506.
Spočiatku sa zdá, že Mefisto dostal novú tvár. Genovese rozmieňa Goetheho Fausta na drobné, pričom v každej postave nachádzame kúsok utrápeného hrdinu nesmrteľného diela. Je Mefistova tvár poľudštená, či len rafinovanejšia? A je to naozaj diabol? Alebo skôr boží posol? Pochybnosti nás zožierajú od začiatku až do konca rovnako ako našich skúšaných hrdinov. Pri plnení úloh spoznávajú sami seba, ich charaktery sa obrusujú a prenikajú hlboko pod povrch svojej duše. Z ktorého konca pochádza tajomný cudzinec, ktorý bez mihnutia oka dokáže požadovať zabitie malého dieťaťa alebo znásilnenie ženy?
Ak chceme niečo získať, musíme niečo stratiť. Vie, to aj Genoveseho prostredník vyšších cieľov. Ľudskú dušu trpezlivo študuje, nesúdi, neradí, nenabáda k vykonaniu zlého či dobrého skutku. Vie, že slobodná vôľa riadi každého bez ohľadu, či by od neho dostal zadanie alebo nie. Mnohým však pomôže k pochopeniu vlastnej existencie. Rôznorodá vzorka charakterov a pováh pritom odhaľuje početné uhly pohľadu na vec a mnohovrstevné vyústenia.

Herecké obsadenie korešponduje s typmi charakterov príbehu. Každý sa výborne zapasoval do svojej roly a prináša nevyhnutné konflikty. Tie posúvajú formálne komornú snímku ďalej, pričom zostávajú pri zemi. Nepotrebujú žiadne špeciálne efekty, aby diváci uverili. „Zázraky“ totiž predstavujú každodennú realitu a sú nám sprostredkované len cez optiku osôb čeliacich ťažkým rozhodnutiam.
Zavŕšenie príbehov, ktoré sa postupne začnú prelínať, osudy postáv spájať a ovplyvňovať jeden druhého, je do detailov premyslené, nie však šokujúce. Psychologická hra sa prirodzene kryštalizuje a kto sa stane morálnym víťazom či porazeným, v konečnom dôsledku priveľmi neprekvapí. O zvraty však núdza nie je. Tvorca ich servíruje s rovnakou pravidelnosťou ako pokrmy nášmu tajomnému hrdinovi v reštaurácii.

Hoci sa príbeh odohráva len za múrmi jedného občerstvovacieho zariadenia, divák nenadobudne pocit, že je ochudobnený o vizuálny zážitok. Predstavivosť ako pri čítaní knihy nám doručí celistvý zážitok. Možno práve zacielenie na dialógy zintenzívňuje pocity pozorovateľa. Neustále sedíme s naším poslom pri stole a z bezprostrednej blízkosti sledujeme zväčša emotívne výstupy jednotlivých postáv. Miesto splnených túžob nemá bohatú výpravu, no pestrosť môžeme objaviť v jeho scenári.
Režisér Paolo Genovese sa pri jeho písaní inšpiroval americkým televíznym seriálom The Booth at the End. Jeho posolstvo vtesnal do celovečerného filmu, ktorého myšlienky dozaista stoja zato povykrúcať z každej strany. Je rovnako provokatívny a divácky prístupní ako Úplní cudzinci, napriek tomu nie taký originálny. Jeho odkaz však pretrváva a katarzné účinky vyznievajú silnejšie.
The Place (Taliansko, 2017, 105 min.)Réžia: Paolo Genovese. Scenár: Isabella Aguilar, Paolo Genovese. Hrajú: Valerio Mastandrea, Marco Giallini, Alessandro Borghi, Silvio Muccino, Alba Rohrwacher, Vittoria Puccini, Sabrina Ferilli, Silvia D'Amico...