Nanni Moretti je výraznou postavou novodobého talianskeho autorského filmu. Jeho angažovaná pozícia má vo filmoch veľmi často politický rozmer a spolu s ironickým podtextom vytvorila svojský štýl, hlboko ukotvený v talianskej súčasnosti. Preto každý Morettiho nový film, napriek istej klesajúcej umeleckej tendencii či jednostrannosti, sa očakáva ako diskurzívny pohľad nezávislého a stále zdatného multitvorcu.

V najnovšom Morettiho filme jeho povestnú brisknosť a intelektuálnu noblesu, kriticky reflektujúcu pohľad na taliansku spoločnosť a jej súčasníka, postupne opanoval privátny smútok, strata matky a smrť, tieň definitívneho konca. Tam sa zbieha aj úvaha, ktorej sa štýl Morettiho diela vždy podriaďuje, a ovládol aj obraz strednej talianskej triedy v Mia madre.
KINEMAVIDEO3917.
Svoju tvorivú metódu tu manifestoval prostredníctvom viacnásobnej repliky hlavnej hrdinky filmu, filmovej režisérky: herec má namiesto stotožnenia sa s postavou stáť akoby vedľa nej. Tento odstup či sústavný sebanáhľad je veľmi dobre viditeľný v Morettiho herectve – v každom svojom filme hrá predovšetkým seba a potom až danú postavu. Táto jeho autobiograficko-autorská línia, vždy kultivovaná, nie je v Mia madre priamočiara, ale prenesená do spomínanej hlavnej hrdinky s autobiografickým odkazom na rovnaké meno postavy a jej predstaviteľky (Margherita).
Ona vo filme nesie Morettiho bolestnú skúsenosť umierania jeho matky počas nakrúcania predchádzajúceho filmu (Máme pápeža!) aj jeho povolanie filmového režiséra, pričom samotný Nanni Moretti sekunduje vo filme s príznačným odstupom a v duchu svojho motta „byť vedľa“, v úlohe Margheritinho brata. V namiešanej procedúre sa v snímke prelína osobné so spoločenským, súkromie postavy režisérky so svetom jej práce, filmovaním, ktoré zo svojej podstaty tento svet nanovo pomenúva a vizuálne ustanovuje. Film vo filme, nakrúcanie odborársko-výrobnej drámy zo súčasnosti sa tu stalo predmetom politickej irónie, ktorú povestný ľavičiar Moretti smeruje do vlastných radov.

Práve hlavná postava filmu však zakladá aj jeho hlavný problém. Nielenže v ňom chýba účinnejšie prepojenie Margheritinho nakrúcania spoločensky exponovaného diela s jej politicko-názorovým pozadím, ale predovšetkým jej ústredný herecký výkon je slabý, nepríjemne bezradný (Margherita Buy), príliš introvertne poňatý. Film tak stráca na výraze a hlavnom spojive vzťahov a situácií v už aj tak typicky voľnejšej, nie veľmi príbehovej štruktúre. Aj keď nároky na vytvorenie postavy dcéry umierajúcej matky, matky dospievajúcej dcéry, exmanželky, čerstvo rozídenej milenky a režisérky v tvorivej kríze boli iste náročné, veľkú herečku by nemohli takto zbrzdiť.
Oproti tomu vynikol suverénny John Turturro v ľahko ironickom portréte Italoameričana, ktorý prichádza do svojej pravlasti zahrať si rolu amerického „kapitalistu“. Jeho maniere hollyhviezdy a zaoceánsky životný štýl sa krížia s taliansko-európskymi súradnicami tvorby a mentality a vo filme tak vytvorili pomerne svieži vedľajší obraz kultúrneho stretu.

Výrazné autorstvo a zručnosť, neutíchajúci osteň kritiky v zostave humoru a vážnosti obsahujú veľa odkazov a narážok, z toho mnohé sú funkčné len v domácom talianskom prostredí. Táto komunikácia s divákom sa odohráva akoby ponad vlastné dielo, čo niektorí oceňujú, ale odčleňuje to ešte viac koncept filmu od jeho vlastného „tela“ a hoci ide o spôsob režijno-tvorivého potešenia, poukazuje aj na istú režijnú sebastrednosť. V prípade Mia madre možno konštatovať, že prekrýva aj nedostatok autorskej kreativity a menovateľa jednotlivých výjavov. Hoci Moretti, napríklad, v pyžamovej scénke s vytopeným obydlím ironicky odkazuje na Lásku kolegu Hanekeho, s podobnou témou vzťahu k zomieraniu, Hanekeho kompozičná zovretosť je účinnejšia. Centrom jeho pozornosti nie je totiž „len“ vnútorný postoj, ale komplexný tvar s metafyzickým prechýlením, z ktorého si Moretti náročky uťahuje, keďže v jeho filme má vytopený byt reálny dôvod neutesnenej hadice na práčke. Hanekeho metafyzické „maniere“ sú však oveľa viac „in“, ako Morettiho túžba držať si stále odstup a nestratiť sa v diele, aj napriek tomu, že ho osobný smútok vyjadrený filmom zmáha.
Mia madre (Francúzsko, 2015, 106 min.)Réžia: Nanni Moretti. Scenár: Nanni Moretti, Francesco Piccolo, Valia Santella. Hrajú: Margherita Buy, John Turturro, Giulia Lazzarini, Nanni Moretti, Beatrice Mancini