Will Ferrell a Ján Koleník chcú byť zlí, dôvtipní a… potom uvidia, čo ďalej.

Tento rok je pomerne bohatý na animáky a titul najusilovnejšieho štúdia si musí odniesť DreamWorks. Pravda pri Shrekovi sa skôr natrápili, ako sériu ukončiť, no Ako si vycvičiť draka je stále pomaly TOP animák roka (ale ešte sme nevideli všetky) a Megamozog má šancu zaujať inak ako ostatné. Tri hity za jeden rok, to nemá každé štúdio...


 Megamozog je zloduch, ktorý sa narodil na ďalekej planéte a ešte ako 8-dňové dieťa dopadol na Zem. No spolu s ním dorazil na modrú matičku aj iný, nadprirodzenými schopnosťami vybavený chlapík – Metroman, budúci hrdina a ochranca metropoly. Každý mal inú výchovu, každý sa profiloval inak, ale to, čo mali spoločné, boli ich nekonečné súboje, kde modrý chlapík vždy prehral a svalnáč vždy vyhral získavajúc čoraz väčšiu popularitu. A takto by bojovali zrejme donekonečna až pokým Megamozog raz nevymyslí plán, ktorý by predsa len Metromana zložil na kolená. No raz sa to skutočne stane...

O Megamozgu platí, že čím menej viete, tým viac budete prekvapení, pretože nie je to typická selanka o tom, ako sa zo zloducha stane dobrý chlapík. Krása scenára a postupného prežívania je postavená na vašej nevedomosti, šikovnosti scenáristov a producentov (áno, správne, v záverečných titulkoch vidno Bena Stillera). Dej sa postupne stáča zaujímavým spôsobom, lebo autori sa rozhodli drzo vyskúšať párkrát priazeň divákov – pri otázke fandenia či možnej obľuby zloducha v hlavnej roli, občasných dospeláckych scén (rande v reštike i daždivé minúty potom sú vynikajúce, nehovoriac o kamere a hudbe v danej sekvencii), dokonca melancholickej sonde do života zloducha po veľkom čine. 


Novinka pritom nekoketuje s divákom v štýle rozdelenia na dve polovice, kde najprv sa budú radovať deti a potom dospelí, ale umne kombinuje veľké množstvo tém do kompaktného celku. Dokonca sa vôbec nebojí miešať rozlične žánre – hrdinskú až komiksovú, ale poriadne treskúcu akciu (pár scén si vyžiada deštrukciu cca tretiny mesta), komickú (hneď v úvode i celej stopáži) a poriadne dramatickú na poli osudov hrdinov a ich pocitov. Megamozog má papierovo dva slabé predpoklady – jeho názov vystraší asi polovicu mamičiek ratolestí, ktoré možno na film bez obáv pustiť a akčnú náturu, ktorá je však jeho jasným pozitívom.
Slúži totiž na rozohranie širokej škály narážok, vtipov, jednorazových frkov i komplexných gagov na tému superhrdinovia, ich zbrane, plány, počínanie a vôbec celkové osudy pred akciou, po nej či rovno hľadanie svojej nemesis. Niekoľko ráz sa tu skloňuje aj otázka, prečo a ako byť zlým, či je silnejšia a lepšia motivácia hrdinu alebo zloducha, skrátka autori si dali záležať a idú do serióznych detailov.


Výsledkom je živá kombinácia, kde akcia je špičková – hrdinovia lietajú medzi mrakodrapmi, nemajú problém nadvihovať veľké kusy stavieb, používajú rozličné vychytávky, že by im aj Bond závidel, no zároveň aj všetky technické finesy sedia: kamera robí neskutočné prelety nad mestom a počas akcie sa hravo poráta s akciou. A soundtrack Hansa Zimmera opäť posúva jeho um ešte ďalej.
Paradoxom posledných týždňov distribúcie je, že mesiac a pol po Ja, zloduchovi prichádza hneď ďalší animák, kde je v hlavnej roli zloduch (a dabuje ho známy komik). Sú to však dva ťažko porovnateľné filmy, pretože Ja, zloduch sa sústredí na Grua a jeho postupný prerod vďaka trom dievčatkám – to už Megamozog je trochu ďalej, pretože rodinné hodnoty mení skôr za charakterové a aj v dianí sa dostáva vlastne ďalej. Nedá sa však povedať, ktorý je lepší, pretože každý je výborný vo svojej podkategórii. A nestáva sa to bežne, ale oba animáky majú výborný dabing – v Megamozgu exceluje Ján Koleník a zdatne mu nahráva Slávka Halčáková. Sú to pomerne netradičné hlasy, no náramne zapadnú.
Megamind (USA, 2010, 96 min.) Réžia: Tom McGrath. Scenár: Alan Schoolcraft, Brent Simons. Strih: Michael Andrews. Hudba: Lorne Balfe, Hans Zimmer. Hrajú: (v slovenskom znení) Ján Koleník, Martin Kaprálik, Slávka Halčáková, Tibor Frlajs, Boris Al Khalagi, Vladimír Jedľovský, Ladislav Konrád