V rámci Projektu 100 prichádza do kín minuloročný víťaz Zlatej palmy z Cannes a nominant na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Snímok Medzi stenami v prvom rade zaujme ako sociologická štúdia mapujúca súčasnú situáciu francúzskeho školstva vyprofilovaná do podoby sviežeho a dobre stráviteľného filmového zážitku. Režisér Laurent Cantet sa svojím príklonom k cinéma verité zaraďuje do línie, ktorá zahŕňa také vynikajúce diela ako Trojka zo správania Jeana Viga alebo Truffautovo Vreckové.






 
Spomenutí tvorcovia komponovali svoje protestsongy z pohľadu školákov snažiacich sa prelomiť hradbu skostnatelých učiteľských autorít. Poézia vzdoru voči svetu dospelých však v súčasnosti troskotá na prozaických problémoch vydobytej slobody. Dusno medzi učiteľmi a žiakmi vzniká v ovzduší rovnoprávnosti a demokracie, v ktorej obe strany zložito hľadajú spoločnú komunikáciu. Nie je preto náhoda, že sa hlavnou postavou stáva pedagóg atakovaný hordou samorastov posúvajúcich hranicu znesiteľného značne ďaleko. Tento film ale disponuje príliš veľkou dávkou pozorovateľskej pokory na to, aby len potvrdzoval zažité stereotypy.






Francois Marin, triedny učiteľ úrovne ekvivalentnej nášmu druhému stupňu ZŠ, pôsobí na priemernej škole v jednej z periférnych štvrtí Paríža obývanej prevažne prisťahovalcami. Jeho trieda je pomerne verným odtlačkom multikultúrnej miešačky dnešného Francúzska. 14, 15 roční domorodci a príslušníci rozličných národností a etník (Afričania, Arabi, Ázijci) sa tu každý deň stretávajú, aby strávili naporcované kusy vedomostí a stali sa aspoň formálne Francúzmi. Každý z nich si zo sebou prináša inú identitu, odlišné modely správania. Úradný jazyk je niečo, čo by ich malo infikovať pocitom, že patria do jedného súvislého spoločenstva. 
Spolu s pubertálnou tendenciou odlíšiť sa za každú cenu a pohŕdať všetkým ostatným tak medzi stenami triedy vznikol pulzujúci organizmus. Večný chaos, ktorý často nie je možné zvládnuť otvoreným, ležérnym prístupom. Dnešný učiteľ dávno nie je starým dobrým majiteľom vedenia. V procese kultivácie zverených duší až príliš často hľadí tvárou v tvár vlastnej nedokonalosti. Marin sa nechá sa vyprovokovať k invektívam, ktoré neskôr ľutuje. Nevie zabrániť vylúčeniu nádejného, aj keď nezvládateľného žiaka. Nedokáže zmysluplne reagovať na tichú výčitku žiačky tvrdiacej, že sa počas roka nič nenaučila. 


Laurent Cantet založil svoju výpoveď na literárnej predlohe Francoisa Bégaudeaua (ktorý sa podieľal na scenári a zároveň stvárnil hlavnú úlohu). Desaťročná pedagogická skúsenosť autora prispela k výnimočnej autenticite skúmaného sveta a jeho vzťahov. Režisér ho vybudoval štýlom precízneho, rozvrstveného realizmu. Prostredníctvom workshopov s vytypovanými dobrovoľníkmi zostavil fixný mančaft protagonistov, s ktorým priebežne skúšal a nakrúcal jednotlivé situácie.
Používal pri tom tri kamery: jedna neustále snímala učiteľa, ďalšia sa sústreďovala na konkrétne postavy – nositeľov deja a tretia sa snažila zachytiť akýkoľvek spontánny prejav v pozadí (kývanie sa na stoličke, neprítomné výrazy, vyrušovanie). Z interakcie týchto troch vrstiev potom vznikol dokonale fluidný celok, zdanlivo existujúci mimo prítomnosť pozorovateľa. Medzi stenami je reliéfom skutočnosti, voľne plynúcim bez toho, aby skĺzaval k emocionálnemu kalkulu. Prirodzenosť prejavu vás tak pohltí, že budete (možno) ochotní zaobísť sa aj bez dramatického vyhrotenia, ktoré sa pomaly buduje, ale nikdy skutočne nenastane. 


Cantet zachytáva vyučovací proces ako neustály boj dvoch svetov, v ktorom sa útočnou zbraňou stáva jazyk. Priepasť medzi jazykom uzavretým do gramatických definícií a jeho hovorovou formou pociťujú predovšetkým cudzinci. Režisér ukazuje, ako môže byť rozdielna interpretácia významu zárodkom konfliktov. Jazyk však zároveň zbližuje, pretože pomenúva odlišnosti a pomáha porozumieť. Školský systém už od 60. rokov zažíva etapu neprítomnosti autorít. Výsledkom je uvoľnenie bariéry medzi učiteľom a študentmi. Tzv. liberálny prístup už nestačí reagovať na nápor nových spoločenských podmienok a sprevádzaný nesystémovými trestnými opatreniami nedokáže riešiť konkrétne prípady. Cantetov snímok presne vyhmatáva úzky priestor medzi slobodou a anarchiou. Nastoľuje otázky autority, poslušnosti a hraníc pedagogického pôsobenia.
Takto si predstavujem inteligentný realizmus pre masy, ktoré majú strach zo surovosti dardennovských štúdií alebo z experimentov Dogmy. Medzi stenami charakterizuje ústretovosť bez podliezania, zrozumiteľnosť bez oslabenia výpovednej hodnoty. A skvelý zážitok pre každého, kto s nostalgiou spomína na otravnú školskú dochádzku.
Entre les murs (Francúzsko, 2008, far., 131 min.) Réžia: Laurent Cantet. Námet: Franćois Bégaudeau – rovnomenná kniha (2006). Scenár: Laurent Cantet, Franćois Bégaudeau. Kamera: Pierre Milon. Strih: R. Campillo. Hrajú: Franćois Bégaudeau, Rachel Regulier, Esmerelda Ouertani, Franck Keëta, Wei Huang, Louise Grinberg, Nassim Amrabt, Arthur Fogel